(pokračovanie článku – 7. časť analýzy tvrdenia mesta)
7. Anonymita. Posledná veta mesta: “Podať podnet prostredníctvom portálu odkazprestarostu.sk navyše môže ktokoľvek, aj bez udania svojej totožnosti, nakoľko na registrovanie podnetu stačí uviesť iba emailovú adresu. Z tohto pohľadu sú teda všetky podnety prakticky anonymné.“
Na to, aby niekto podnet cez OpS podal, musí sa zaregistrovať, poskytnúť svoju emailovú adresu, ktorá nezriedka obsahuje meno, priezvisko, zadať meno alebo prezývku, pod ktorou chce, aby sa podnet zobrazoval, musí danú situáciu v meste odfotiť, prihlásiť sa na OpS, vyplniť potrebné údaje o podnete (kategóriu, lokalizáciu na mape…) a i. Nie je to síce žiadna jadrová fyzika, ale vyžaduje si to istý čas. A čas sú peniaze.
V ekonómii existuje pojem alternatívne náklady alebo cena obetovanej príležitosti. A aj keď niekedy nejde priamo o fyzické eurá ani virtuálne bitcoiny, tak za ten čas môže občan spraviť niečo k svojmu osohu, či osohu svojich blízkych, za čo sa v eurách ani v bitcoinoch zvyčajne neplatí, ale má to istú svoju hodnotu, ktorej sa vzdal v prospech mesta, v prospech jeho zlepšenia. A nepochybne okrem iných platí aj zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí z § 7 ktorého vyplýva povinnosť obci svoj majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, udržiavať a pod.
Na tom, že podnety mestu podávajú občania, mesto nie málo šetrí. Nemá náklady na zamestnancov, ktorí by ináč chodili po teréne, mapovali nedostatky, nahlasovali kolegom a pod. Často im na základe prijatého podnetu stačí kontaktovať dodávateľa, vyžiadať si potrebné informácie a následne informovať podávateľa, ideálne aj o termíne (očakávaného) vyriešenia podnetu a poďakovaním sa za zaslanie podnetu.
Pripomínam, že reakčná doba dodávateľa či lehota na odstránenie nedostatku je v mnohych prípadoch uvedená priamo v zmluve medzi mestom a dodávateľom, o ktorej kompetentný úradník má isto vedomosť, resp. si ju môže vyhľadať.
Je potrebné taktiež uviesť, že niektorí úradníci takto konať vedia. Asi však nebude nepatričná otázka pre mesto, prečo len poniektorí a prečo je takých tak žalostne málo.
Mesto by mnohé podnety malo/mohlo vybaviť bezodkladne (max. 5 – 7 dní), zo zákona (správny poriadok), resp. Smernice primátora SP č. 08/2016 má povinnosť podnet vybaviť najneskôr do 30 dní. Len málokedy mu však aj týchto 30 dní stačilo na to, aby podnet na OpS vybavilo, odpovedalo naň. O kvalite vybavenia mnohých ani nehovoriac.
Vedeniu mesta, zdá sa, nestačia ani všetky jeho podkutosti a schopnosti na to, aby si uvedomilo:
- koľko ušetrilo na tom, že podnety jeho zamestnanci nemusia vyhľadávať a registrovať
- má možnosť preukázať svoje schopnosti a záujem o občanov a mesto a získať si ich dôveru. A hlasy vo voľbách.
- to, či v podnete je alebo nie je uvedené meno, priezvisko, adresa odosielateľa nijak neovplyvní objektívnu skutočnosť, že na ceste je nebezpečný výtlk, na chodníku 30 cm diera, či pred priechodom/na priechode pre chodcov obrovská neprekročiteľná kaluž, nesprávne a nebezpečne umiestnená dopravná značka, poškodený MHD prístrešok alebo len pred rokom postavená cesta či cyklochodník/chodník má väčšie či menšie vady, ktoré je potrebné riešiť. Udanie/neudanie osobných údajov v podnete nijak neovyplyvní ani to, že mesto okrem rozporu so zdravým rozumom konalo aj v rozpore s VZN, platným predpisom, zákonom, čo, predpokladám, ani súčasné vedenie mesta nebude tvrdiť, že je správne, alebo, že zákony a predpisy sa na nich nevzťahujú.
- sice na poslednom mieste v tomto zozname, ale určite nie na poslednom v dôležitosti:
Uvedomiť si, že mesto, mestský úrad je tu pre občanov, že je financovaný z ich daní. Nie naopak. Nie občan bol zrodený, vytvorený pre mesto. Aj keď, samozrejme, aj ten má voči mestu isté povinnosti.
Je zvláštne, že 59 “ničím nepodkutým” mestám na Slovensku “anonymita” podávajúceho nevadí a OpS používajú. Zaujíma ich najmä obsah podnetu. Pri čítaní podnetu sa spýtajú: Je to výmysel, alebo fakt? Ak je to fakt, je to nebezpečné? Je to dôležité? Je to súrne? Kto to má/môže vyriešiť? Kedy? Ako to vie/vieme vyriešiť?
Dokonca v mnohých mestách úradník pod svoju odpoveď okrem názvu organizačnej jednotky na mestskom úrade uvedie aj svoje meno a priezvisko. Aj to prispieva k budovaniu dôvery medzi mestom a občanom.
Avšak “ľuďmi, i kultúrou podkutému” mestskému úradu v Prešove, resp. istým konkrétnym (ne)zodpovedným usídlencom v ňom anonymita podávajúceho, zdá sa, zjavne a veľmi prekáža. Ak vidia podnet, v prvom rade sa pozrú, či je tam meno, priezvisko, adresa. Nie? Tak to nebudeme riešiť. Hurá! Vymaľované!
Z konania mesta sa zdá, že títo “podkutí” si kladú takéto otázky: Zasa ďalší podnet? Prečo toto musím ja riešiť? Na koho by som mohol zodpovednosť za riešenie “delegovať”? Ako by sa dal podnet spláchnuť do Torysy, vybabrať s tými dotieravými občanmi, naučiť ich, nech ma v mojej práci neotravujú?
Možno takto?
Haló, Feri? Koľko by asi stála oprava tej polmetrovej džury v chodníku? Čóóó? Hovoríš, že 20 € aj vrátane desiaty pre majstra? Tak to je obyčajná somarina! Ja predsa nemám titul z vysokej školy, aby som riešil takéto sprosté diery v chodníkoch! Na takéto malichernosti je predsa škoda môjho drahého času. Až bude diera aspoň metrová, potom sa s tým možno budem zaoberať. A ten debil s tým podnetom si za také otravovanie ani odpoveď nezaslúži! Ale budem veľkodušný, pošlem mu naše PUFO.
Nechápem, však keď na tom roky trčiacom hydrante z chodníka o pár ulíc ďalej sa nikto nezabil, hádam sa doláme na tejto diere? A keď? Však jeho chyba, mal si dávať pozor!
Feri, hvariš, že oprava koštuje 500 evri? Hmm, ta toto je už kuščičko bárs. Šéfka na poradze minule hvarela, že treba šetric.
Občan muší pochopic, že nesú peňeži, že situácia je planá.
Co hutoriš? Že či za ňu nemôžeme aj my? Nepodžubuj a sklapni!
Odpoviem občanovi, že sme zaradili jeho požiadavku zaradili do plánu.
A či sa to zrealizuje o rok alebo päť rokov, to už mňa netrápi. Je predsa nemám čarovnú guľu a neviem, čo bude zajtra, nieže o rok!
Ale aby to nevyzeralo, že som odpoveď zbúchal za minútu, pre istotu odpoviem o mesiac po termíne.
Nech občan vidí, aký som zaneprázdnený! Treba predsa šetriť! Nech to stojí, čo to stojí!
Hádam nezabudnem. A keby aj, je tam toho! Však “šéf/ka” má nie také maslo na hlave a stále tu berie plat.
Feri, to naozaj? Toto by stálo 50 000? Ta to ne plano vypatra. Na tym by mohlo daco kapnuc ňe iba šéfovi, aľe i nám.
Hmm, ale to je veľmi zložité. To za 10 minút nevybavím. Občan hádam nechce, aby som mu na takú komplikovanú vec odpovedal do 30 dní!
Feri, hutoriš, že totú cestu v podnece s džurami jak Balaton robil Ďusov kamarát? (Pííííp), jak ľen toto ten (pííp) občan zná, že je ešči v záruke? Šak znam, že Ďuso by še bárs na(pííp), keby som cestu reklamoval. Neboj, daco už vydumám.
Však záruka je len 5 rokov, keď sa to podarilo raz, musí sa podariť i druhý, i tretí. Pre istotu odpíšem tomu (píííp) v podnete, že cestu sme dali do plánu opráv.
Len žiadna reklamácia, to by mňa Ďuso (pííííííííííp).
Podotýkam, že je to len moja blogérska fikcia. A akákoľvek podoba so skutočnými osobami, či udalosťami je len čisto náhodná.
V tomto všetkým možným podkutom meste je však, zdá sa, faktom: Ak v podnete nie je úplné meno, či adresa podávajúceho – je to obrovská tragédia pre podkutého úradníka a najpodkutejšie v celej galaxii vedenie mesta Prešov.
A nebodaj, ak si občan dovolí uviesť v podnete trocha irónie, či narážku na podkutosť mesta, ktorú má mesto od novembra 2021 v sloganoch. Hotová Sodoma a Gomora!
Vo filozofii je dlho nevyriešenou otázkou, čo je prvé – hmota, či vedomie. Na podobnú otázku, čo je prvé – obsah podnetu (dôležitosť, nebezpečnosť situácie opísanej v podnete), či jeho forma (anonymita podania) má ľuďmi a kultúrou podkuté mesto Prešov odpoveď jasnú. Forma! Odteraz bez plného mena a adresy ani na krok! Vlastne ani podnet! No pasarán!
Pre toto mesto oveľa dôležitejšie ako obsah podnetu – nebezpečné výtlky na cestách, štvrť i polmetrové diery na chodníkoch a v trávnikoch, nebezpečné chodníky v tesnej blízkosti priechodov pre chodcov, nesprávne umiestnené, resp. neplatné dopravné značky, porušovanie platných predpisov, VZN a zákonov – a jeho vyriešenie, je to, či sa v podnete uvádza plné meno a adresa občana.
Priznám sa, ja toto nedokážem pochopiť. Niekto vari áno?
Okrem toto, zaujímalo by ma pár vecí.
1. Ak mesto i naďalej nebude vybavovať podnety zodpovedne, svedomito, podľa zákonov a platných predpisov (tak ako na OpS), navrhnú tito podkutí experti a ich verní poslanci im schvália VZN-ko, ktorým bude podávateľ podnetu povinný uviesť aj veľkosť svojich ponožiek, počet vlasov na hlave a čo mal pred rokom na večeru? A bude to musieť preukázať potvrdením od ortopéda nie starším ako 72 hodín, vyhlásením od holiča/kaderníčky a aspoň čestným prehlásením manžela/manželky/milenca/milenky, že údaj o večeri spred roka je pravdivý?
2. Čo si mesto vymyslí, ak mu občania začnú podávať podnety s uvedením svojho mena, priezviska, adresy vo väčšom množstve a tieto bude “nevybavovať” – tak ako na OpS, za čo bude kritizované?
Prípadne, ak občania v podaní podnetu uvedú fiktívne meno a adresu v zahraničí a mesto, zdá sa, nemá žiadnu oporu v zákone, aby si tieto údaje mohlo overiť. Tento postup však, pre istotu, neodporúčam. Bodka.
Mesto Prešov, alebo trocha presnejšie – istí konkrétni “kompetentní” v ňom sú, zdá sa, nesmierne frustrovaní, ba pobúrení, že hoci prešovski úradníci vo vybavení svojich podnetov na OpS rovnako neuvádzali svoje mená (na rozdiel od mnohých miest a obcí), týchto našich podkutých zástupcov “bárs šerdco bolí” (pre stredoslovákov a nakupujúcich v LIDLi: preveľmô srdcô bôlí), že nepoznajú meno, priezvisko, adresu toho, kto im od septembra 2021 zaslal 320 podnetov. Mimochodom, z nich nakoniec len 258 dorazilo do mesta na vybavenie. A OpS ani vyše dva a pol mesiaca nedokázal zdôvodniť porušenie pravidiel u zvyšných 62, dôvod ich zablokovania a nepreposlania mestu Zdá sa, že aj tam majú “nesmierne podkutých”.
Toto mesto mi pripomína príhodu strýca Marcina o okulároch, čo sa volali konetióne, jak majú kone – ty oné, klapky na očách.
Zdá sa, že aj v meste konetióne používajú. Zbadali kdesi v zákone (infozákon, správny poriadok), že odosielateľ ma poskytnúť meno, priezvisko, adresu a všetko silou mocou chcú vybavovať v zmysle týchto zákonov. Aj keď je to nielen proti logike ľudskej, konskej ale aj proti zákonom.
Mám pochopenie, ak úradník sa logikou neriadi, ak mu zákon prikazuje konať inak. Chápem aj to, že v každej práci sa občas pritrafí aj chyba. Ale ak je chýb priveľa, ak sa mesto pričasto neriadi ani zákonmi a ani vlastnými platnými predpismi, to je na mňa priveľa.
Je na mňa priveľa aj to, ak schody s rampou pre kočiare, bicykle sú roky poškodené, neopravené a s kočiarom nepoužiteľné (A. Matušku, Májové námestie), že na chodníku, v trávnikoch sú 3 a viac mesiacov neopravené 25 – 50 cm diery (pri moste na Požiarnickej, ul. 17. novembra, Pavlovičovo nám. – 2x), či pred priechodom pre chodcov chýba 8 rokov dnes už viac ako štvorák vypadnutej dlažby (križovatka Levočská/Volgogradská), na priechode pre chodcov a kraji chodníka sú hlboké, kaluže, ktoré človek, ktorý nie je 100 % zdravý, nemá šancu prejsť (Budovateľská), alebo že značky sa umiestňujú hala-bala, v rozpore so zákonmi i logikou, napr. 140 cm od zeme (Kúpeľná), či skoro v strede chodníka (Kúpeľná, Škultétyho), alebo tak, že sú neplatné (M. Nešpora, Maybaumova a i.). A nedajú si povedať ani zaslanou citáciou vyhlášky ani predloženým stanoviskom Prezídia Policajného zboru SR. Práca pootočiť značky v súlade s vyhláškou, ktorá je na cca 2 minúty, im trvá pol roka i viac. Že na majetku mesta a jeho ochrane im mnohokrát záleží menej ako ježkom v Kolmanovej záhrade na televíznych tučniakoch z Madagaskaru. Že namiesto reklamácie sfušovaných chodníkov a iných diel v záručnej dobe chcú ich opravovať z mestskej kasy (Kúpeľná, Záborského, Masarykova/Košická, Kováčska a i.), že schvália dodávateľovi opravu a prevezmú ho, kde aj 5 ročné dieťa vidí, že nie je v poriadku (Mičurinova).
Je na mňa priveľa, ak si z občanov robia “dobrý deň”, tým, že mu pošlú “PUFO” – prešovskú univerzálnu formálnu odpoveď, ktorá je občanom úplne na nič. Navyše mnoho dní, týždňov po 30 dňovej lehote. V ktorej argumentujú tým, že termín realizácie závisí od “rozsahu, charakteru poškodenia, priorít a finančných možnosti mesta” a pritom všetky tieto parametre mesto pozná, teda v prípade, že má aspoň aký taký systém v svojich procesoch. A teda pre vzdelaných, školených, zodpovedných a svedomitých úradníkov nemôže byť problém oznámiť termín plánovanej, či očakávanej opravy. A ak systém nie je, taký vytvoriť.
Nedá sa v tejto súvislosti nepripomenúť, že dnešná primátorka ešte v roku 2014 mala na čelnom mieste volebného programu sľub „Systém do opráv ciest a chodníkov“ – „Opravím cesty a chodníky, ktoré to naozaj potrebujú. Nebudem čakať, kým sa rozpadnú. Zavediem poriadok do opráv a rekonštrukcií.“ A realita? Aj taká či taká.
Je na mňa priveľa, ak sľúbia, že o vybavení budú informovať bezodkladne a odpoveď zašlú v lepšom prípade po 6 týždňoch, často po dvoch, troch mesiacoch, niekedy rokoch a nie celkom výnimočne – vôbec. Ale hlavne, že v potvrdení podnetu uvedú “mesto Prešov tento podnet preskúma a podľa možností prijme opatrenia na nápravu. O výsledku jeho vybavenia bude bezodkladne informovať…”. Podnet skúmajú zrejme až tak dôkladne, že mnohokrát nielenže neodpovedia bezodkladne, ale neodpovedia vôbec.
Týmto pozdravujem kompetentných na mestskom úrade. Verím, že od 1. októbra, kedy som ich informoval, už stihli oboznámiť všetkých zamestnancov mestského úradu, ktorých sa to týka, s obsahom rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5 Tdo 32/2012 a významom pojmu “bezodkladne”.
Je na mňa priveľa, ak “kultúrou podkuté mesto” “na drzovku” klame (Jána Pavla II., arm. gen. Svobodu) alebo na otázky ani na opakované výzvy neodpovedá.
Nespomínajúc “skvelé zvládnuté” projekty, ktorým som sa venoval v samostatných článkoch (predstaničný priestor, cyklochodník na Sigord, zimný štadión, velodróm, chystaná lávka cez Torysu). Alebo odpoveď na žiadosť o vykonanie kontroly na mestskom úrade, síce podpísanú, a dokonca nikým menej významným ako samotnou primátorkou tohto podkutého mesta – len jej hodnota obsahu podľa mňa nie je vyššia ako hodnota polovyschnutých pomarančov z nemenovaného supermarketu. Na druhej strane, na pomarančoch sa človek tak nezabaví, ako na jej odpovedi. O. i. mi odporúča, aby som pri komunikácii s úradmi prehodnotil svoje anonymné vystupovanie, ak chcem pridať svojim tvrdeniam na vážnosti. Zdá sa, že zmysel pre humor jej uprieť nemožno. Síce svojský, tak “prešovskopodkutý” ako je aj mestský úrad, ale humor.
Totiž, keby túto svoju odpoveď podpísala hoci aj 100-krát, vzhľadom na jej “podkutý” obsah by vážnosť jej tvrdení nevzrástla ani o máčny máčik.
Zdá sa, že anonymita úradníkov na OpS a najmä ich nezodpovedné a nesvedomité vybavovanie podnetov vedeniu mesta vôbec nevadí. Preň je hrozná najmä anonymita, či poloanonymita občanov, ktorí mestu zašlú podnety.
Mesto Prešov, ktoré o sebe od novembra 2021 v oficiálnych sloganoch i transparentoch v meste tvrdí, že je ľuďmi i kultúrou podkuté, len akosi sa mu to na stave mesta nedarí roky preukázať. Mesto, o ktorom jeho občania hovoria, že tu zdochol pes a zastavil sa čas.
A niekoľko mesiacov stojace hodíny na Nám. Kráľovnej pokoja (Družba) dosvedčujú, že nielen, že čas sa v tomto meste zastavil, ale pripomínajú aj to, že už je najvyšší čas, hodina dvanásta, aby sa veci zmenili. K lepšiemu.
To, či sa takto zmenia však neovplyvnia ani hodíny a javí sa, že ani mestský úrad v súčasnej konštelácii. Ovplyvnia to jeho občania. Držme si prsty. Ale nezabudnime pri tom, že iba držanie prstov nepomôže.
