Som Prešovčan. Narodil som sa v tomto meste, žijem, pozorujem a snažím sa, aby bolo lepšie, bezpečnejšie, krajšie a príjemnejšie na život. Bol by som rád, aby mladí z neho neutekali, lebo “skapal pes”, ale po štúdiách, či získaní pracovných skúseností a kontaktov sa vracali a rozvíjali tu seba i mesto. Aby jeho obyvatelia boli naň hrdí nie preto, že “tak sa patrí”, ale že je skutočne krásne a zaujímavé.
Aby mesto malo čo ponúknuť – kariérne, spoločensky, športovo i kultúrne, pre deti, dospelých aj seniorov, aby ľudia boli predovšetkým ľuďmi a “mocní” – aj kompetentní, svedomití a zodpovední. Aby veci, ktoré ľuďom komplikujú život, či mesto hyzdia, riešili a nesplachovali do Torysy, aby sa občasné, neúmyselné, nechcené chyby nestali nežiaducimi pravidlami.
Každému sa vyhovieť nedá. Nedá sa mať z mesta rušné, bohaté, atraktívne, plné zábavy a hier ako americký Las Vegas aj tiché, pokojné, vzdelané, kultúrne ako grécka Meteora. Pri pohľade na vonkajšie pozlátko nezabúdajme, že v prvom prípade sú súčasťou “úspechu” aj drogy a ľudské tragédie, v druhom prípade – pre mnohých hrozná “nuda”.
Na druhej strane tu máme roky rokúce neriešenú základnú infraštruktúru mesta, bežné, každodenné problémy obyvateľov, napríklad aj také “prízemné” – ako sa vôbec bezpečne, po zemi a pritom suchou nohou premiestniť z bodu A do bodu B, ktorý je len o dvadsať metrov ďalej. Nuž ako, keď rampa pre kočiare je ako po atómovom výbuchu, chodníky hrboľaté, zvlnené ako Balaton a deravé skoro ako babkine rešeto, cesty podľa normy – “samajama”?
Lebo v meste, ktoré má spomedzi všetkých slovenských miest najvyšší podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva, nežijú iba násťroční mladí a zdraví. Takí, pre ktorých nie je problém preskočiť metrovú kaluž, či obísť zdevastované schody a spustošenú rampu po trávniku. A ktorí takmer nepotrebujú zdravotnú starostlivosť.
Ale žijú v ňom aj malé džavotajúce deti, ich matky, tridsať-, štyridsať- i viac-siatníci, aj ľudia, ktorí na premiestnenie sa nemôžu využiť svoje nohy. Všetci tí, okrem mnohých vlastných zdravotných rodinných, finančných, či iných problémov sa musia každodenne a dlhodobo boriť ešte aj s takýmito zbytočnými a absurdnými elementaritami. A to nejdem rozoberať ponuku a stav, vraj “nadstavieb”, akými sú napríklad kultúrne, či športové potreby ľudí…
Pred niekoľkými mesiacmi som začal samospráve mesta zasielať podnety prostredníctvom projektu odkazprestarostu.sk. Pár veci sa podarilo vyriešiť, niektoré sa riešia. Mnohé sa však samospráve, diplomaticky povedané – riešiť nedarí. Iste, nemalý diel na tomto má aj súčasná spoločenská a zdravotná situácia.
Avšak fakt, že Prešov má za rok 2021 spomedzi všetkých krajských miest na Slovensku druhý najhorší výsledok vo vybavovaní podnetov na webe odkazprestarostu.sk a ak sa z porovnania vynechá posledný Trenčín, kde sa projekt odkazprestarostu neujal, keďže občania tam prispievajú rádovo menším počtom podnetov ako v ostatných krajských, či mnohých okresných mestách, tento stav samosprávu nectí. A mňa teda neteší. A Vás?
Pretože som v niektorých prípadoch vyčerpal možnosti, ktoré ponúkal projekt odkazprestarostu a mesto ani na opakované výzvy a urgencie o riešenie primerane nereagovalo a na podávanie žalôb a súdenie sa nemám čas ani chuť, rozhodol som sa vytvoriť tento web presovcan.sk a zverejňovať na ňom svoje skúsenosti, postrehy a príbehy. Verím, že vyvolá potrebnú odozvu a veci sa pohnú a dôjdu tam, kam majú.
Ak Vás môj blog zaujme, či sem-tam pobaví, ale najmä privedie k zamysleniu sa, či dokonca k zlepšeniu prostredia okolo seba, môj čas venovaný tomuto webu nebol márny.
Prosím, ak máte niekoho v svojom okolí, koho by tento web mohol zaujímať a mohol by prispieť k zlepšeniu, pošlite mu o ňom informáciu.
Ak sa podarí – v tom najlepšom zmysle slova – znormalizovať prostredie v meste, skvalitniť ho, nevyhadzovať peniaze, ktoré sú predovšetkým naše, občanov tohto mesta a samospráva s nimi má “iba” múdro hospodáriť, ak sa zlepší jednanie samosprávy s občanmi a spôsob vybavovania podnetov, nebola márna ani moja námaha.
Ďakujem za Váš čas strávený pri čítaní tohto webu, za konštruktívne reakcie a inšpiratívne námety.
Michal/Prešovčan
(Aktualizácia, 25.9.2022): Nekandidujem v týchto komunálnych voľbách a nikdy som nebol, nie som a ani nemám v úmysle byť politikom.