Mesto Prešov pred dvomi rokmi veľmi “úspešne”, až dvakrát bodovalo – v anticene za architektúru BRUTUS. A keby sa udeľovala aj cena za “Najderavejšie mesto na Slovensku”, isto by aj v tejto kategórii ašpirovalo na hlavnú cenu.
Dnes už vieme aj to, že v roku 2019 BRUTUSom ocenená rekonštrukcia predstaničného priestoru bude mať v roku 2022 ešte dohru. Okrem toho, že mesto za túto rekonštrukciu zaplatilo na základe zmlúv z rokov 2016 – 2018 za dva projekty a stavebný dozor dohromady 50 590 € a za zhotovenie stavby 1 890 533 €, v roku 2019 doplatilo ešte 543 843 €, oficiálne “za práce, ktoré nebolo možné zahrnúť do projektu z objektívnych dôvodov, respektíve za práce, ktoré neboli predvídateľné počas prípravy projektu”. Nárast o 28,8 % – slušná nepredvídateľnosť! A navyše, týmto nárastom sa nielenže nevyriešil už v čase výstavby 25-ročný problém so zatekaním do podchodu, ale zatekanie sa po rekonštrukcii ešte viac zvýraznilo. A aj keď sa zhotoviteľ dodatočnými opravami pokúšal tieto nedostatky napraviť, viac menej to bolo márne.
Mesto na tento projekt dostalo z IROP nenávratný finančný príspevok vo výške 1 921 395 €. Nuž cudzie peniaze až tak nebolia. Avšak takmer 544 tisíc vlastných eur z roku 2019 už cudzie neboli. Ale vlastne prečo by sa mal projekt pripraviť a stavba urobiť raz a poriadne, keď sa to dá urobiť neporiadne a zaplatiť dva, či viackrát? A preplatiť? V Prešove?
Vzťah mesta k vlastným peniazom ani v iných prípadoch nie je omnoho lepší. Odfláknuté, sfušované stavby s vadami, ktoré sa samozrejme prejavia ešte počas záručnej doby, ale podľa zodpovedných je to buď “v poriadku”, buď sa vady reklamovať “nedajú”, alebo sa tvária, že mesta sa problém vôbec netýka. Zopár konkrétnych príkladov – nižšie v článku, či v niektorých z predchádzajúcich článkov.
Ešte v roku 2014 bol vo volebnom programe súčasnej, už v druhom volebnom období “slúžiacej” primátorky, na čelnom mieste sľub “Systém do opráv ciest a chodníkov” – “Opravím cesty a chodníky, ktoré to naozaj potrebujú. Nebudem čakať, kým sa rozpadnú. Zavediem poriadok do opráv a rekonštrukcií.”
Zjavne sedem rokov na vytvorenie systému a poriadku bolo málo. Mestský úrad dlhodobo a opakovane na požiadavky obyvateľov mesta na opravy zašantročených ciest a chodníkov odpovedá stále rovnako “Opravy miestnych komunikácií a chodníkov na území mesta Prešov sa budú realizovať v závislostí od rozsahu, prípadne charakteru poškodenia, ako aj priorít a finančných možností mesta Prešov. Vašu požiadavku evidujeme v zozname žiadostí na opravu, ktorú vykonáva Správa a Údržba komunikácií mesta Prešov.”
A na požiadavky o zverejnenie priorít, či stanovenie očakávaného, či plánovaného termínu opravy, keďže informácie o rozsahu, charaktere poškodenia a taktiež o finančných možnostiach mesta má mestský úrad k dispozícii, ten stále rovnako – mlčí.
Nuž i to je – “systém”. A “poriadok”.
Avšak pred dvomi týždňami sa zablýskalo. Snáď aj na lepšie časy. Možno svojou troškou do mlyna, k pohnutiu ľadov v tomto smere som prispel i ja. Keďže odpovede z MsÚ aj zoznam opráv, ktorým úrad v svojich odpovediach argumentuje, presnejšie – zavádza, je – bez financií, priorít a systému – pre občanov iba na dve veci, v posledných mesiacoch som vo väčšom množstve podnetov a opakovane požadoval presnejšie informácie o termíne opravy, či zverejnenie priorít a plánu opráv.
A tak sa občania dočkali. Aspoň Plánu. Na tohtoročnom poslednom zasadnutí MsZ dňa 15.12. ho poslanci po cca 45 minútovej diskusii veľkou väčšinou aj schválili.
Plán opráv, oficiálne “Návrh plánu údržby miestnych komunikácií na rok 2022” pozostáva z 89 strán, z toho 5 úvodných “oficiálnych” strán, 55 strán fotografií stavu ciest a chodníkov (s. 6 – 60), tabuľky prioritných opráv pre jednotlivé VMČ 1 až 7 (s. 61), poznámok a finančného zhrnutia nákladov pre jednotlivé VMČ (s. 62) a správy o monitoringu komunikácií mesta Prešov pre rok 2021 (27 strán, s. 63 – 89).
Vzhľadom na to, že podľa vyjadrení poslancov išlo o prvý takýto dokument v histórii mesta Prešov, pôvodne som sa nechcel priveľmi venovať jeho nedostatkom. Ale keďže viacerí poslanci boli z neho “paf”, v záujme zlepšenia žalostnej situácie v meste a zvýšenia uvedomelosti a ostražitosti u niektorých poslancov, zopár uvediem.
Napríklad, stav cyklochodníkov nie je v pláne zahrnutý, pretože podľa autorov si cyklochodníky vyžadujú len lokálne opravy, nie súvislé líniové opravy. Zjavne sa k nim nedostala informácia o stave cyklochodníka, napríklad na Bajkalskej ul., či na ul. Matice Slovenskej, medzi Družbou a Kauflandom. Ale uznávam, stav cyklochodníkov nie je natoľko katastrofálny, ako stav chodníkov a ciest. Zatiaľ.
Alebo značné, aj vyše dvojnásobné rozdiely medzi maximálnou a minimálnou jednotkovou cenou (za m²) pre ten istý druh opravy. Napr. v rozmedzi 56 – 100 € (cesty), 49 – 107 € (cesty+parkovisko), 73 – 162 € (chodníky).
Priloženie metodiky tvorby plánu opráv, či aspoň kritérií na zaradenie do tabuľky prioritných opráv by tiež nebolo na škodu.
A zopár drobností, neviem posúdiť, nakoľko šlo len o ľudskú chybu, alebo zámer.
V prípade chybného súčtu siedmich čísel pre jednotlivé VMČ na str. 61 šlo zrejme o nepozornosť. O čo šlo v prípadoch rozdielnej výšky nákladov vo fotografickej časti a v tabuľke prioritných opráv, netuším.
a) Tarasa Ševčenka 1 – 21 (položka 404/2022, 103 936 € vs. 128 669 €),
b) Prostejovská 5 – 7 (položka 105/2022, 160 553 € vs. 215 022 €. Bez akejkoľvek zmienky, aké ďalšie úseky sú v tejto sume zahrnuté).
Či kde sa vzala, tu sa vzala, v tabuľke prioritných opráv pre VMČ č. 4 na poslednej pozícii na str. 61 “Oprava chodníka na ulici Dilongova 2 – 18”. Bez toho, aby bola uvedená vo foto časti, či v tabuľke líniových opráv pre túto mestskú časť.
Alebo spojenie úsekov Švábska č. 47 – 51 a chodníka pri CBA do jednej položky v tabuľke prioritných opráv. Nuž, celá táto ulica je podľa údajov na strane 69 jedna veľká katastrofa a autor plánu mal zrejme dôvody, prečo v tabuľke prioritných opráv na str. 61 spojil tri úseky pod názov jedného a ostatné úseky v rovnako zlom stave do tabuľky nezaradil.
Či položka 603/2022 Oprava schodiska vo vnútrobloku Arm. gen. Svobodu 26 za 38 665 €. Na prvý pohľad by sa zdalo, že to budú asi pozlátené schody, možno na prilákanie turistov z Abu Dabí. Pri skúmavejšom pohľade zistíme, že oprava týchto schodov stojí 2 161 €, ale v položke sa skrýva oprava chodníka vnútrobloku medzi ul. L. Novomestského č. 6 a Bratislavská č. 2 za takmer 36 000 €.
Nuž “i tak še dá”. Svojho času by za takéto niečo študent strednej školy ani nezmaturoval, dnes je však iná doba. Liberálnejšia, ľudskejšia. A predovšetkým, zdá sa, ľahostajnejšia. K dôslednosti, transparentnosti, zodpovednosti.
Dúfajme, že sa tieto chyby v ďalších verziách opravia, vysvetlia, stransparentnia.
Oveľa závažnejším ako tieto nezrovnalosti je však fakt, že poslanci v jednotlivých VMČ budú mať dispozícii pre “investície” v svojich mestských častiach sumu 50 000 € na poslanca. Je nutné dodať, že v prešovských “reáliách” nejde ani tak o investície v ich pravom význame slova, ako o peniaze najmä pre opravy chodníkov a ciest, ktoré sú dlhé roky v úbohom stave.
Pre celé mesto Prešov, ktoré má v mestskom zastupiteľstve (MsZ) 31 poslancov, je suma na “investície” vo výške 1,55 mil. €.
Nuž, bola by to možno aj dostatočná výška. Ak by v Prešove existoval viac rokov systém. Boli stanovené priority. Opravy sa vykonávali systematicky, pravidelne, rok čo rok. Ak by si kompetentní plnili svoje povinnosti a dôsledne dohliadali na postup prác pri oprave. Vybudované diela sa zodpovedne preberali. A reklamovali, ak sa v záručnej dobre ukážu nedostatky. Skrátka, ak by kompetentní boli zodpovední hospodári.
Pozor, nemýliť si to so “zodpovednými hospodármi” v druhom, z dlhého zoznamu zábavných, volebných sľubov z roku 2014. Pretože tam uvedený obsah “Aby mala verejnosť stále skutočné informácie o tom, v akej finančnej situácii mesto skutočne je, budú zverejňované podrobné informácie o stave dlhu a záväzkov mesta.” bol len dôsledkom už v tom čase existujúcich zákonov a povinností obcí zverejňovať tieto údaje. Skrátka – povinnosť, ktorú by musel realizovať každý v pozícii primátora a ktorá so skutočnou zodpovednosťou hospodára má pramálo spoločné.
Z iného súdka, ale rovnako zábavný sľub, možno vhodný ako dobrý vtip na Silvestra. “Musíme byť najlepší a hrdí na to, čo v meste ideme meniť k lepšiemu. Chcem, aby mali šancu a pre Prešov pracovali na radnici najlepší odborníci a prichádzali s najlepšími riešeniami. Kvalitných zamestnancov si budem vážiť. Takých chcem pre prácu na úrade prilákať.”
Vtipné, najmä ak to človek porovná s realitou a výsledkami. Finančné zdravie ôsmich krajských miest – Prešov, 8. miesto. Dlh na obyvateľa spomedzi 8 krajských miest – 7. miesto, spomedzi všetkých 141 miest – 131. miesto. Základná bilancia na obyvateľa spomedzi 8 krajských miest – 8. miesto, spomedzi 141 miest – 124. miesto. Vybavovanie podnetov som už spomínal – na chvoste.
Nuž, okrem “ocenenia” BRUTUS, v inom byť najlepší nevyšlo. Podobne ako nevyšli mnohé, mnohé ďalšie sľuby, zámery a plány. To však nebránilo v novembri 2018 po vyhratých voľbách na pozíciu primátora odpovedať úspešnej primátorke na otázku novinára “čo rozhodlo o vašej výhre” takto: “Podľa mňa rozhodlo to, že som splnila, čo som ľuďom pred štyrmi rokmi sľúbila.”
Ale nebudem rozoberať “splnené” sľuby z roku 2014. Ani tie z roku 2018. Na dobehnutie zameškaného majú dotyční ešte pár mesiacov čas a tento článok chce byť o inom.
Ak si človek porovná fakt, že toto krajské mesto je vo vybavovaní podnetov občanov na webe odkazprestarostu.sk medzi krajskými mestami za rok 2021 na poslednom mieste, odpovede zo strany MsÚ, ktoré majú byť akože “vybavením podnetu”, vyzerajú akoby ich vyprodukovali na iné činnosti vycvičené zvieratká zo zatvorených cirkusov, či umelá inteligencia “verzia 0,001”, či nedodržiavanie smernice primátora č. 8/2016 o vybavovaní podnetov, porušovanie VZN mesta a aj iných zákonov, alebo napriek nadpriemernému nárastu miezd a platov na MsÚ za uplynulých 7 – 8 rokov, kvalita poskytovaných služieb chráme na obe nohy, zadĺženosť v porovnaní s ostatnými mestami je značná, a stav v meste na zaplakanie.
Ak sa však občan nechce, či nemôže odsťahovať, zblázniť alebo ničiť si vlastné zdravie pre hlúposť iných, ostáva mu nad týmto iba sa zasmiať. A ak má pevné nervy, chuť, čas a sebadôveru, pokúsiť sa tento stav zlepšiť.
Čo sa týka stavu a údržby komunikácií v meste, situácie je aj takáto. Nedostatky na cestách a chodníkoch – praskliny, či mláky po celej šírke, obrovské kaluže pred prechodmi pre chodcov a iné “drobnosti”, ktoré sa prejavia už pár mesiacov po prevzatí stavby, v záručnej dobe sú podľa “zodpovedných hospodárov” na MsÚ v poriadku, stavby “boli postavené podľa projektovej dokumentácie” a “niet, čo reklamovať”. Keď občan priveľmi dobiedza, tak sa dozvie, že bude realizovaná oprava. Rozumej, nie reklamácia na náklady lajdáckeho dodávateľa, ale oprava z mestských peňazí, teda predovšetkým z daní občanov mesta.
Neveríte, že niečo také je v civilizovanej stredoeurópskej krajine v 21. storočí možné? To snáď niekde v Pakistane, či Svazijsku, možno ešte tak v Maďarsku?
Presne tak. Naše cesty na Slovensku sú na úrovni týchto spomenutých krajín. A tie v Prešove, zrejme aj oveľa horšie. Len malým zadosťučinením, možno pre zakomplexovaných, môže byť informácia, že Maďari sú na tom zhruba rovnako a Česi “ještě o něco hůř”. Asi tak ako v Albánsku, či Burundi. Ste prekvapení?
Sľúbené príklady vrátane odpovedí z MsÚ. Tie opičiacke, či PUFO tuná neuvádzam.
Kúpeľná, sfušovaný cyklochodník, podnet podaný 13.7.2020. Po dlhom a zrejme veľmi náročnom a odbornom, vedeckom skúmaní, po siedmich mesiacoch prišla odpoveď:
15.2.2021: “Zhotoviteľ zrealizoval dielo podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola súčasťou schvaľovacieho procesu. Realizácia projektu je v súčasnosti ukončená, stavba je skolaudovaná.”
A keďže proti ľudskej arogancii, hlúposti a táraninám som dostatočne vakcínovaný, po troch podnetoch podaných od konca septembra, prišla začiatkom novembra z mestského úradu konečne rozumnejšia odpoveď.
2.11.2021 “Váš podnet, týkajúci sa chodníka na Kúpeľnej ulici, sme postúpili zhotoviteľovi diela na vyjadrenie.
Ďakujeme Vám za Váš podnet.”
Pokračovanie tohto príbehu – zrejme až po Novom roku.
Záborského, predchádzajúci, pôvodný podnet ešte z 11.8.2016. V tom čase o covide nebolo ani chýru ani slychu, no odpoveď došla takmer po dvoch rokoch:
16.5.2018: “V tomto prípade niet čo reklamovať.”
Po dobiedzaní, vytvorení nového podnetu a položení pár otázok 8.10., dňa 2.12.2021 MsÚ odpovedal: “Ďakujeme Vám za Váš podnet a vážime si Vašu pozornosť ako vnímavého občana tohto mesta. Vašu požiadavku máme v štádiu riešenia.”
Uvidíme v novom roku, či, čo a ako sa MsÚ podarilo v tejto veci vyriešiť. Alebo či sa mu podarilo “úspešne” prespať záručnú dobu.
Pri Toryse. ďalší z “kvalitných” chodníkov a odpovede od “najlepších” odborníkov
4.10.2021: “Riešenie je v kompetencii Povodia Hornádu a Bodvy”
2.12.2021: “Riešenie je v kompetencii SSC”
V tomto prípade sa však MsÚ asi už skôr uložil na zimný spánok a preto nezistil, čo dávno mal. Ale pred nami je ešte rok 2022. Ak si nezlomím nohu na niektorom z prešovských chodníkov, nevzdám to. Uvidíme, či najbližšie bude za reklamovanie zodpovedný Fantomas, alebo niekoho na mestskom úrade konečne osvieti.
Stačí? Komu by bolo málo, viac nájde tu.
Nanešťastie, pre MsÚ, vina za súčasnú situáciu v Prešove v tejto “cestno-chodníkovo-komunikačnej” oblasti sa na covid zvaliť nedá. Výsledkom “najlepších odborníkov na MsÚ” “zodpovedného hospodárenia”, “plánu”, “priorít”, “systému” a “poriadku” v opravách ciest a chodníkov v Prešove, pod vedením súčasnej primátorky a poslaneckého výkvetu a elít, je aj toto:
Kto má rád obrázky:
Kto má rád čísla a tabuľky:
Takže poslanci budú mať v roku 2022 k dispozícii 1,55 mil. € a pritom len na prioritné líniové opravy je podľa plánu opráv potrebných 4,1 mil. A na tie, ktoré sa do “prioritných” nevošli, ale sú v rovnakom zlom, veľmi zlom, či havarijnom stave ešte ďalších 9,4 mil., spolu 13,5 mil. €. Alebo ináč, takýmto prístupom by sa tieto už v súčasnosti zlé a ešte horšie komunikácie opravili, pri nulovej inflácii, za cca 10 rokov. A netreba pri tom zabudnúť, že za takýto čas sa aj v súčasnosti ešte dobré, či dokonca novo postavené komunikácie dostanú do stavu vyžadujúcom opravu.
A v týchto sumách nie sú uvedené ani náklady na opravy výtlkov, či iných lokálnych, nie líniových porúch na chodníkoch a cestách. A nie v neposlednom rade, životodarné financie potrebujú v meste nielen chodníky a cesty.
Kde sa stratil plán so systémom a poriadkom z roku 2014?
Kde vziať a nekradnúť, keď mesto v roku 2020 vo výške dlhu na obyvateľa bolo 11. najhoršie zo všetkých 141 miest na Slovensku? A tento dlh rozhodne nie je výsledkom dobrých investícií v iných oblastiach, ktorými by sa mesto mohlo hrdiť. Česť výnimkám. Skôr je dôsledkom dlhoročnej neschopnosti rad radom všetkých vedení mesta minimálne po roku 1989 a unavenosti, či ľahostajnosti jeho obyvateľov k takejto (ne)správe mesta. Nuž, za chyby a hlúposť sa platí.
Trocha možno dobrých správ. Aj keď je mesto v porovnaní s inými dosť zadĺžené, na to, aby dosiahlo zákonný 50 % limit (podiel celkovej sumy dlhu voči skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roka), kedy by už muselo podľa zákona č. 583/2004 Z. z. prijať opatrenia na zníženie dlhu, má ešte “rezervu” 13,36 mil. €. To by znelo ako dobrá správa. Na druhej strane, návratné zdroje financovania môžu byť zo zákona použité len na úhradu kapitálových výdavkov, napr. na vybudovanie nových ciest, chodníkov, prípadne ich rekonštrukciu, zhodnotenie, či modernizáciu, nie však na opravu.
Avšak paragrafy sú kľukaté a vynaliezavosť a hlúposť (ne)kompetentných, zdá sa, nekonečná. V poslednom roku pred voľbami predovšetkým vynaliezavosť.
Bankový úver s dobrými podmienkami by v čase rastúcich stavebných nákladov nemusel byť zlý. Avšak musel by mať výhodné podmienky, zdôrazňujem výhodné – pre mesto. A zároveň by museli byť na MsÚ dobrí, zodpovední a múdri hospodári, ktorí namiesto svojich osobných, či straníckych záujmov uprednostia záujmy mesta a občanov, dohliadnu na to, aby kritériá vo verejnom obstarávaní boli dobre nastavené a vybral sa najlepší dodávateľ a stavby bola spravené dobre, nie sfušované ako toľko iných.
V takomto prípade by úver mestu pomohol a v budúcnosti by mesto značne ušetrilo. Mám však obavy, že je to priveľa a na súčasnú prešovskú konšteláciu ťažko splniteľných podmienok. Alebo dôjde k prekvapeniu? Príjemnému?
Bankový úver však nie je jediné možné a zrejme ani najlepšie riešenie. Sú aj iné, rozumné, i menej rozumné. A potom ešte samostatná kategória riešení.
Keď už v roku 2014 primátorka a s ňou spriaznení poslanci “nechceli čakať, kým sa cesty a chodníky rozpadnú a plánovali zaviesť poriadok do opráv a rekonštrukcií”, teraz, nie 5 sekúnd “pred”, ale niekoľko rokov “po” symbolickej polnoci oddeľujúcej normálne chodníky a cesty od takých v “zlom, veľmi zlom a havarijnom stave”, možno im príde na pomoc – zázrak. Zázrak, ktorý vedenie mesta a poslanecká ekipa dokáže vymyslieť a presadiť.
Dovolím si dať len jedno odporúčanie. Podobné zázraky a atómové bomby, aké tu pomaly už dva roky vídavame od ministra všetkého a odborníka na nič, by si súčasná garnitúra v tomto meste mohla hádam odpustiť. Lebo čo keď sa jej v budúcom roku podarí vyhrať aj tretie voľby a bude si musieť ďalšie štyri roky vyžrať nielen doterajšie 8 ročné “úspechy” v budovaní Prešova, ale ešte aj ďalší “kvalitný” dlh, ktorým uspí mesto na ďalšie mnohé roky?
Aby som však odpovedal na titulok článku. Myslím, si, že väčšinu chodníkov a ciest v Prešove v roku 2022 veľa dobrého nečaká. Dlhé roky podvýživenosti bude dosť ťažké napraviť za pár mesiacov. A ak by sa o to zodpovední pokúsili a popri kvantite opravených komunikácií nedbali i na potrebnú a ešte dôležitejšiu kvalitu, tento omyl sa o pár rokov o to viac vymstí. Ale budem rád, ak sa v tejto mojej predpovedi budem mýliť.
A Prešovčankám, Prešovčanom i návštevníkom tohto blogu a mesta prajem, aby v roku 2022 boli v oveľa lepšom stave ako cesty a chodníky v Prešove, mali viac zdravia ako mesto, viac šťastia, boli v súkromnom i pracovnom živote oveľa úspešnejší ako mesto Prešov a boli zo strany mesta menej skúšaní a dožieraní a neslúžili mestu ako podkovy. A aby si v budúcom roku mohli a aj vybrali takých, ktorí miesto “nikto nedokáže splniť toľko, čo my dokážeme nasľubovať” spravili toto mesto skutočne lepšie, krajšie, bezpečnejšie, atraktívnejšie, na ktoré budú môcť byť právom hrdí a kde sa im bude dobre žiť.
