Keď 15. júna na 37. zasadnutí mestského zastupiteľstva súčasná primátorka mesta Prešov oznámila, že v najbližších komunálnych voľbách na pozíciu primátorky kandidovať už nebude, bolo to pre mnohých prekvapením. Pre niektorých očakávaným, pre mnohých príjemným. Ale našli aj takí, pre ktorých to bolo šokom. Väčším, či menším – v závislosti od toho, nakoľko (ne)boli schopní vyhodnotiť realitu v meste.
Ešte väčším šokom bolo jej o 13 min neskoršie vyjadrenie.
Nuž, keď ide o peniaze, ide o veľa. A čo ešte v prípade, ak ide o vlastné, za preplatenie nevyčerpanej dovolenky! A keď sa do toho trocha obujú podrývační, ale vecí v meste znalí poslanci, prečo takýto neštandardný návrh na preplatenie nevyčerpanej dovolenky pol roka pred skončením mandátu, výsledkom bol v tomto prípade hnev a takáto úprimnosť.
Nevedno, akou čiastkou k rozhodnutiu nekandidovať prispel tento blog a cca 4 mesačná aktivita Prešovčana na portáli odkaz pre starostu v období od septembra 2021 do januára 2022, ktorá skoro-vo-všetkom-podkutému mestskému úradu nastavila veľmi nepríjemné, ale stále len malilinké zrkadielko. Tým, ktorí si mysleli, akí sú ohromní, na stovkách príkladov ukázalo, že sú predovšetkým ohromní babráci, lenivci a neschopáci. V tom lepšom prípade. V horšom… ale to nech riešia iné orgány.
Napriek tomu, pre obyvateľov jahodového paláca a predovšetkým pre jeho jahodovú kráľovnú bolo jednoduchšie a správnejšie toto zrkadlo rozbiť ukončením spolupráce s portálom Odkaz pre starostu ako oprávnene kritizované veci, podnety riešiť v prospech občanov. Nuž, i tak še dá. Zemeguľa sa predsa bude točiť ďalej.
Navyše, pri rozbíjaní zrkadielka zavádzať a klamať.
Ale tieto dve činnosti primátorke z KDH a jej partaji boli vlastné už dávno. A koniec-koncov nie sú smrteľným hriechom. Takže všetko je v najlepšom poriadku. Ibaže by to bolo inak.
Ale čo tam po ľuďoch! Hlavné predsa je mať vlastné svedomie čisté. A to, ešte pár týždňov stále naša primátorka, má.
Nuž, ak sa nejaká vec nepoužíva, prípadne je zamknutá na sedem zámkov, nemožno čakať, že by sa zašpinila.
Vrabce pri obchodných domoch čviríkajú, že čosi stále preveruje NAKA, niečo prokuratúra, tak uvidíme, ako dlho jej svedomie vydrží byť čistým.
Ale na pozitívnejšiu nôtu. Tešme sa, že tým, že sa rozhodla nekandidovať, podarilo sa jej dokázať, že má schopnosti reálne zhodnotiť svoje dosiahnuté úspechy a šance a že sa jej podaril aspoň jeden zo svojich povolebných sľubov splniť. Pretože so splnením tých predvolebných to teda nie je žiadna sláva.
Avšak netešme sa priveľmi. Varuje nás nejedna múdrosť našich predkov, napr. tá o daždi a odkvape, či blate a kaluži.
Primátorke a jej ekipe sa dá vyčítať veľmi veľa, ťažko nájsť čo len trocha významnejší projekt, ktorý by nezvŕzali a mesto nemuselo doplácať ďalšie desať a státisíce. Či úpadok mesta. O zlodejinách ani nehovoriac. Na druhej strane, tie tu boli za každého jej predchodcu, a hoci to nie je ospravedlnením, nebolo by spravodlivé tváriť sa, že jej éra bola v tejto oblasti jediná, čí najhoršia.
Je potrebné vziať do úvahy aj to, že mestský úrad pod jej vedením musel zvládnuť pohromy ako bol výbuch bytovky na Mukačevskej v decembri Mikuláša 2019 i covid. Že to veľmi nezvládol, niet div. Veľký diel zodpovednosti má na tom sama, napríklad za personálnu politiku a atmosféru, ktorá sa pod jej vedením na mestskom úrade vytvorila. Ale netreba si robiť ilúzie, že bola všemocná a mohla robiť všetko tak, ako by chcela. Ako to už býva, bolo niekedy šťastím, niekedy nešťastím.
Do toho musela však zvládnuť katastrofu nad všetky katastrofy – Igora Premúdreho Veľkého na poste premiéra a neskôr ministra financií. Toho, na ktorého sa tak spoliehala, veď bol najvýznamnejším z nositeľov “jej” krvnej skupiny OĽANO-KDH-NOVA, ktorí ju 2018tom ubezpečovali, že jej a jej mestu poskytnú potrebné transfúzie, ak bude treba.
A aby som dokonale zmiatol (dúfam, že od čítania blogu úplne neodradil) všetkých, ktorí svet vidia čiernobielo, dodám, že covid riešili všetci na celom svete a spoločenskosociálnoekonomickovírusovú pliagu – Igora – na celom Slovensku.
Čo sa však odškrieť asi nedá, na rozdiel od svojich mužských predchodcov, minimálne od roku 1990, ona jediná z nich “mala gule” a riešila veci, na ktoré jej predchodcovia boli zbabelí. Isto si mnohí ešte dokážu spomenúť na jedného pána primátora “Nedá še”.
Priznávam, dosť ma máta predstava návratu jej predchodcu. Keďže pamäť mi ešte dostatočne funguje na to, aby som si pamätal, že rozdiel medzi jeho sľubmi a skutočnosťou v rokoch 2006 – 2014 bol asi taký veľký ako medvedica. Podotýkam, nie tá v slovenských horách, ale tá na nočnej oblohe.
Je pravdou, že on nebol žiadny šedý priemer. Vynikal nielen nezabudnuteľným červeným šálom, ale najmä v oblastiach ako sú “sľubotechna”, vzťahoch so ženami a v plodení detí. V týchto odvetviach bol skutočne slovenskou špičkou. Aj keď na Borisa sa nechytal.
Ten je však jeho dobrý nielen biznis priateľ, ale i kamarát. A Rodina. Takže opäť je všetko v poriadku. Ibaže by to bolo inak.
Vráťme sa však ešte na chvíľu k našej najpodkutejšej kráľovnej.
Aj keď forma vyhlásenia primátorky o nekandidovaní bola – diplomatickým slovníkom – “diskutabilná” a mnohým pri tom myklo nielen obočím, priznám sa, neveril som, že tento svoj “sľub” dodrží. Veď koľko iných, aj dôležitejších “sa dodržať nepodarilo”.
Ale poďme si trocha odskočiť z malej na veľkú. Nakrátko.
Občanom tohto štátika sa už čochvíľa, po štyroch rokoch znova vo veľkom štýle začne verklikovať, ako politikom na nich nesmierne záleží. Tým ostrieľaným harcovníkom i tým, politikou (ešte) nepoškvrneným, ktorí by si to tiež radi skúsili.
Doprajme trocha radosti a predvolebnej slávy aj tým z nich, ktorí kandidujú len preto, že túžia po viac ako 15 minútach slávy, aj tým, ktorých ich strana, presnejšie stranička presvedčila. Hoci zrejme žiadny z nich nemá ani šajn, čo by ich čakalo v prípade výhry v tejto volebnej lotérii a ani potuchy ako nimi hlásané sny a predstavy realizovať, aby pritom nenarobili viac škody ako úžitku.
Verme však, že v hlavách voličov nielen v Prešove, ale aj v ostatných slovenských mestách a obciach to už vo veľkom nezaskratuje a takéto individuá voliť nebudú. Ani zo srandy. Jedného takého “najgeniálnejšieho premiéra a ministra na všetko” sa na Slovensku toť len pred pár rokmi zvoliť podarilo a pozrime, kam sa mu to s touto krajinou za dva a pol roka podarilo dopracovať. Úspech nevídaný a sranda veliká mať vo vláde pajáca, mafiána, bábku a tajtrlíka!
Ale dosť bolo srandy. Späť k realite. Obávam sa, že asi najvýstižnejšie ju vystihol hlas podobný pentuliatkovi Jaroslavovi Haščákovi: „Volič je úplne hovno. Nevie nič. Fakt nevie nič. O ničom nevie nič.…“
Nuž hoci toho veľa nevieme a mnoho sa ani nikdy nedozvieme, vieme minimálne od čias poľského básnika, aforistu a satirika Stanislava Jerzyho Leca, že (parafrázujem) všetci politici chcú len vaše dobro. Preto si naň dajme sakra dobrý pozor a nedovoľme im si ho vziať.
