NAHA a rádoby madona
už osem rokov vládnu si mestu.
Mestu, čo rovnakú dobu
nezvláda opraviť chodník a ani cestu.
Poslanci schvália jej milión
na lávku cez Torysku.
Dali tým občanom
pekných pár po pysku.
Šestnásť z nich vzorne, svorne povedalo áno.
Nezačnú oddneska chodiť po kanáloch?
Niet milión v školstve
a dva v DéPéemPé?
Nikoho netrápi.
Hlavne, nech sa dá voľačo ulapiť.
Neschopnosť v meste už roky prekvitá.
Občania? Tí mlčia. A mesto presviedča
– “Ľuďmi a kultúrou je podkuté mesto”
Podkuté? Pobľuté? Ktohovie?
Isté je len jedno.
Múdrosť a odbornosť nedostali miesto.
Odborníci na radnici
tí vidia “ká” v texte
a občania záškodníci
majú oči zalepené v ceste?
Obyčajní … podvodníci.
Občana “ká” neláka.
Je snáď tým za sedliaka
keď domyslí správne slovo
teda, podľa toho,
čo navôkol vidí?
Bordel, špinu, “hloupé lidi”.
Beda!
Chcú predať budovu priamo v centre mesta.
Tak, pod polovicu.
Či za šošovicu?
Špinavá sa mnohým zdá takáto cesta.
Máme predsa žiadosť!
Za milión dvesto je posudok znalca!
Poslanci, však schváľte!
Za kúštičok žvanca.
Predajú aj euro za tridsaťtri centov
v prospech “našich klientov”?
Vybuchol panelák.
Mŕtvi, žiaľ a smútok…
Radní, ti trúchlia tak veľmi
až ďalší milión vyletí im vzduchom.
Pardon! Chyba, mýlka. Ach!
Nevyletel vzduchom, skončil v sutinách.
Čo je to milión
jeden, druhý, tretí…
Voľby sú o chvíľu!
Je treba pripraviť vodku a tequilu
povahu zvlčilú
do kože baránka zaodieť.
Bilbórdy fotkami neschopných
po meste ovešať.
Medové motúzy pripraviť
a guľáš fajnový, chutnučký namiešať.
Ohlúpnuť dospelých a pobaviť deti.
Bude to na týždeň, mesiace, zas na štyri roky?
Hlúposť z Wóšingtonu
debil-zmus z Bruselu
celým svetom ryčia.
Klame sa zvesela
nie málo, priveľa.
Radostne prdkajú
a kradnú. Tam. Aj na druhej
strane svetového pólu.
Veru hej.
Svine si voľkajú
a blahom kvičia.
Keď môžu vo svete
hádam my v Prešove
v pupku tohto sveta…
Budeme svetoví!?
Vyjasni volovi
to, o tom Jovovi.
Alebo?
Mám taký sen.
Že Múdrosť, Odvaha, Česť nedostanú na frak, že nebudú – moč.
Že dostanú možnosť, ľud im raz, konečne zverí už moc.
Že sa veru nájdu takí,
a nebude ich príliš málo
čo nezľaknú sa desnej špiny.
Čo vedia, čo treba.
Miesto voloviny
dajú ľuďom chleba.
Keby sa tak stalo
nedochli by ľudia
neumierali by vtáky.
Čo vo dni neblúdia.
Čo namiesto vlastných ziskov
chuti na parádu
šálov, vodotryskov
uprednostnia pravdu
spravodlivosť, česť.
Viem, treba aj jesť.
Ale nie sme zvery.
Som sám, kto v to verí?
Niekde začať treba.
A ak nie vo svete
nuž tuná, hen,
aspoň v tomto pupku.
Inak miesto chleba
verte, či neverte,
bude mať každý deň
zasa len chuť trpkú.
Občan, hoc myslenie bolí
tuho porozmýšľaj
hľaď dobre doblízka
i do diaľky doviď.
Bys’ raz nezávidel tým
čo zdolal ich covid.
Nečakaj na jeseň
dopadneš jak neraz.
Obetuj kus času.
A začni – teraz.
