Upozornenie: Tento článok nie je vhodný pre citlivé povahy ani pre niektorých politikov. Je značne sarkastický a subjektívny. Napriek tomu obsahuje veľa faktov a právd. Niektorí čitatelia však nemusia zdieľať názory autora a o pravde môžu mať iné predstavy. Predpokladá sa, že čitatelia pristupujú k textu so širokým rozhľadom a znalosťou objektívnych faktov. Ale pre istotu, sú v ňom uvedené odkazy, kde sa fakty dajú overiť a rozhľad rozšíriť.
V terajších voľbách nielen v Prešove kandiduje nemálo kandidátov, ktorí o sebe tvrdia, že sú úspešnými manažérmi, „mužmi činov“, chcú obec, mesto mať „na úrovni“, a zvestujú obyvateľom mnohé podobné, „múdre, pravdivé a dôležité“ posolstvá.
Papier, web i bilboardy toho znesú veľa. I mnohí občania či voliči.
Nechcem na tomto mieste detailne rozoberať úspešnosť firiem, či oddelení, ktoré niektorí kandidáti riadili, či kde pôsobili, ani ich doterajšie výsledky. Avšak, zdá sa, že u mnohých to veru nebola žiadna sláva. Ale nepovažujem to v tejto chvíli za veľmi dôležité.
Myslím si, že oveľa dôležitejšie je uvedomiť si rozdiel medzi manažérom a lídrom. A že primátor by nemal byť iba manažér, ale predovšetkým líder, vodca. Ide o možno trocha spejoratizované slovo, ale bolo by načase vrátiť mu pravý význam.
Ľudia si často zamieňajú manažment s vodcovstvom. Aj keď v ideálnom prípade, by tieto dva pojmy mali byť synonymami, zvyčajne nie sú. Ak je niekto manažérom, či výborným v nejakej inej pozícii, to ešte automaticky neznamená, že je aj skvelým lídrom.
Keď som v minulosti robil prieskum vlastností, zručnosti lídra, ktoré uvádzali rôzni autori, dopracoval som sa k počtu 75. Žiadny strach, nejdem ich tu všetky vymenovávať.
Nedá mi však nespomenúť citát amerického prezidenta z rokov 1953 až 1961, D. D. Eisenhowera: ‚Najvyššou kvalitou vodcovstva je nepochybne integrita. Bez toho nie je možný skutočný úspech, nech už je to v pracovnej čate na železničných tratiach, na futbalovom ihrisku, v armáde alebo v kancelárii.“ A to, že výskumy v oblasti vodcovstva opakovane hodnotia integritu ako jednu z najdôležitejších charakterových vlastností uznávaného vodcu.
A čo vlastne to cudzie slovo – na rozdiel od „posolstiev“ kandidátov na bilbordoch zjavne oveľa dôležitejšie – integrita, resp. integrita osobnosti znamená? Podľa jednej z definícií: jednotu, celistvosť autentických vlastností osobnosti (najmä jej hodnotové orientácie) a správanie. Inými slovami, pevné dodržiavanie morálnych a etických princípov, zdravý morálny charakter, čestnosť, neschopnosť byť podplatený alebo morálne skorumpovaný, skazený.
Máte v svojej obci, meste kandidáta, nebodaj viacerých, ktorí majú integritu, hmm, aspoň na 95 %? Ak áno, gratulujem. A ak voľby vyhrá a integritu si zachová po celé štyri roky – nielen z pohľadu jeho blízkych a podporovateľov, ale ak takto bude zmýšľať prevažná väčšina voličov, úprimne blahoželám.
Škoda len, že pre moje mesto Prešov takého kandidáta, tohto roku spomedzi dvanástich – žiaľ, opäť – nevidím.
Možno sa mýlim, ale myslím si, že moje nároky nie sú prehnané. Úplne by mi stačilo, aby toto mesto a aj ostatné obce a mestá boli – úplne normálne. Kde platia, dodržiavajú sa a efektívne sa vymáhajú zákony i platné predpisy, kde kompetentní zlé predpisy skoro opravia – k lepšiemu, v prospech občanov, nie v prospech lobistických skupín a tie hlúpe a nezmyselné rovno zrušia. Kde sa lož netoleruje a za klamanie, zavádzanie a nečestné, tým skôr za nezákonné konanie sa promptne odchádza nielen z verejných funkcií. Kde vládne čestnosť, múdrosť, odvaha a aspoň zákon, ak už nie spravodlivosť.
Alebo sú prehnané?
Napríklad, vôbec si nemyslím, že na primátorskej stoličke by mal sedieť
- „muž slova a činov“, ktorý ani s 80 policajtmi nedokázal odhaliť zopár vagabundov, ktorí posprejovali tri parkomaty na Jarkovej ulici, všetky priamo pod dohľadom mestských kamier a jeden z nich rovno oproti jeho úradu. Ktorý nedokáže porozumieť, či rešpektovať ani zopár paragrafov volebného zákona a na upozornenie mailom ani – (zatiaľ) po dvanástich dňoch – nedokázal slová nájsť a zaslať odpoveď.
- Nebude mi tam chýbať ani taká osoba, ktorá je síce „verná Prešovčanom“, ale ešte vernejšia k tým, ktorí vládnu neschopne, arogantne, hlúpo či diletantsky a za každú cenu chce a obhajuje neobhájiteľné.
- Neviem, či je na túto stoličku vhodný taký, ktorý by možno dokázal spraviť z mesta mesto skvelé. Obávam sa, aby takým nebolo len pre zopár jednotlivcov.
- Nepotrebujem mať „supermesto“, ktoré – o tom nepochybujem, bude pre pár ľudí skutočne „super“. A pre všetkých ostatných – bude takým nanajvýš ak na bilbordoch. Aj keď i ja sa mýlim a môžem sa mýliť i v tomto.
- Ani „manažérku“, možno s krásne znejúcimi, na pochopenie jednoduchými predstavami, ktorá si však nedokázala nájsť ani pár minút, aby sa s mestom a jeho súčasným stavom (s jeho aktívami a pasívami), verejne dostupnými údajmi, oboznámila.
- Viem si predstaviť túto stoličku aj bez takého, kto zatiaľ urobil viac kriku, ako reálnych výsledkov. Aj keď uznávam, že bojovať „proti všem“, proti zabehnutému „systému a poriadku“ v tomto meste nebolo, ani nie je jednoduché.
- Vonkoncom si na takejto pozícii neviem predstaviť človeka, ktorého integrita je bližšia, podľa (nielen) môjho názoru, k nule ako ku stovke, ktorý svoju čestnosť a (ne)„schopnosti“ už dostatočne a neraz-nedva preukázal, ktorého najúspešnejšia firma sa volá Sľubotechna a jeho výborné kontakty s jeho veľkou rodinou, Rodinou a SMERodinou tiež dokážem oželieť. Človeka (na rozdiel od niektorých si myslím, že aj právnici sú ľudia, aj keď ich správanie je nezriedka bližšie iným živočíšnym druhom), ktorý je podľa vlastných slov tak veľmi úspešný a šikovný, že mu značne väčšiu časť volebnej kampane platí jeho biznis partner a dobrý kamarát z Floridy. A rozhodne nejde „o guličky“.
Nuž ale hlas ľudu, hlas boží. A ak Prešovčania prežili vyše 30 rokov od „nežnej“, prežijú snáď aj ďalšie štyri. Ak takéto rozhodnutie napomôže k definitívnemu zmúdreniu voličov, nech sa stane. - A aj keď by sa mohlo zdať, že bohaté skúsenosti asistenta sanitára s ľuďmi na pokraji kolapsu či v stave, kde niektoré orgány už zlyhali, by mohli byť pre mesto v podobnom stave veľmi užitočné, som presvedčený, že toto zdanie veľmi klame. Tak ako mnohí kandidáti. Tento jeden, však rozhodne neklame. Počas celej kampane mlčí.
- Neviem, čo si mám myslieť o kandidátovi, ktorý má vraj bydlisko v sídle Mestského úradu, teda je v podstate bezdomovec. Asi takéto myšlienky veľmi pozitívne nebudú.
- Takisto mi na stoličke, na mieste uvedenom na začiatku tohto zoznamu určite nebude chýbať ani „manažér“, ktorého transparentný účet a doterajšia história vôbec nie chudobná na príslušné fakty a argumenty, vzbudzujú oprávnené obavy, že sa jedná o manažéra morálne na úrovni 4tej cenovej a v oblasti špekulantstva – na úrovni *** i vyššej.
Podobne, ako kandidát v bode 1, aj tento by zrejme mal trocha viac popracovať na svojich komunikačných schopnostiach, keďže na mail s upozornením na porušenie volebného zákona taktiež minimálne 12 dní (dosiaľ) nedokázal odpovedať. Ale možno sú takéto otázky a maily, či dodržiavanie pravidiel a zákonov pre neho stále rovnaké hlúposti, maličkosti života, „мелочи жизни“, ako to už neraz preukázal v minulosti. - Osobne, a verím, že i väčšina Prešovčanov, radšej než mať MHD či iné služby zadarmo a pritom na katastrofálnej úrovni či v lepšom prípade dotovaných z daní všetkých Prešovčanov, uprednostním zaplatiť za ne rozumnú a prijateľnú cenu, aby mohli byť na požadovanej, slušnej úrovni. Ono v podstate, po dodatočnom spresnení, to „zadarmo“ až tak „zadarmo“ myslené nebolo.
Ale čo už, keď na plagátoch sa to tak výborne vyníma. Ďakujem, neprosím.
Podobne, miesto silene usmievavého a z takéhoto úsmevu následne unaveného mesta budem mať radšej mesto vážne, ale slušné, seriózne a so zmyslom pre humor v pravej chvíli.
Ale možnože je chyba výlučne u mňa, že nemám zmysel pre druh humoru tohto sľubovača.
Kiežby, ak vyhrá, jeho riešenia budú skutočne funkčné a férové, nie iba Ferove. - Som presvedčený, že dobrí kreatívci sú pre spoločnosť dôležití a umelcov i pedagógov – tých dobrých a lepších od nich si vážim. Nemyslím si, že toto sú postačujúce predpoklady na zvládnutie pozície primátora 3. najväčšieho mesta.
Aj keď, na druhej strane, primátorom boli už aj vyslovene nemehlá. A história nás učí, že dokonca kráľovstvá, štáty a ríše v minulosti (nejako) prežili vlády aj takých panovníkov, ako boli Viliam I. Bastard (Dobyvateľ), Donald II. Blázon, Ivan IV. Hrozný, Michal III. Opilec, Sviatopolk Prekliaty, či Karol VI. Šialený. Ba za vlády niektorých z nich aj veľmi dobre prosperovali.
Koniec-koncov aj v súčasnosti v jednej nemenovanej malej, stredoeurópskej, chudobnej, no krásnej krajinke vládne (/terorizuje ju) Igor I. Geniálny hlupák. A tá sa, aj keď už pred ním bola vraj úplne rozkradnutá, ani za vyše dva a pol roka jeho kráľovania-bačovania-matovičovania stále ešte nezložila. Aj keď veľa jej k tomu už nechýba.
Priznávam, vôbec si neviem predstaviť v pozícii primátora takých, ktorí si buď natoľko hlúpi, že si myslia, že dokážu mesto riadiť sami, alebo tak „tajnostkárski“ a prefíkaní, že svoj tím, s ktorým svoje predstavy chcú realizovať, radšej nepredstavia. Veď ešte to, aby sa niekto do „našich ľudí“ obul skôr, než sa dostanem k moci!
Bol by som rád, ak by sa stal zázrak (zrejme už len ten by to dokázal) a primátorom/primátorkou mesta sa stal/a taký/taká, ktorý/á bude viac uprednostňovať záujmy občanov, než stranícke záujmy a kamarátske kšefty a kde sa nielen vybraní, „naši“ ľudia, „rovnejší ako rovní“ budú v meste cítiť dobre, spokojne a šťastne.
Obrázok, kredit: Stocklib, Igor Yaruta
