Aj keď televíziu sledujem málo a najpopulárnejšie komerčné slovenské stanice takmer vôbec, aj tak ma dosť ovplyvnilo ich vysielanie reklám prerušovaných filmami a vysielanie hokejových zápasov na ľubovoľnom kanáli.
A ešte viac transparenty na Jarkovej ulici v meste, okolo ktorých som nedávno prechádzal. Ako je vraj toto mesto podkuté. Všetkým možným. Najmä však tým, čo je v ňom podpriemerné a čím sa veľmi chváliť nedá. Teda, za predpokladu, že máme v sebe čo len lyžičku múdrosti a kvapku cti.
(Začiatok upútavky na ďalší článok)
Jedinečné prešovsky podkuté transparenty a slogany! A ODHALENÝ z-X-a-X-š-X-i-X-f-X-r-X-o-X-v-X-a-X-n-X-ý odkaz mesta občanom. UŽ ČOSKORO!
(Koniec uputávky)
Tomuto mestu dlhodobo vládne a vyciciava ho strana Koristníkov, Darebákov, Hochštaplerov | Korupčníkov, Diletantov, Hoviad | Klamárov, Darmožráčov, Hlupákov*.
* – Nehodiace si ctený čitateľ prečiarkne, prípadne doplní vlastné, vhodnejšíe podstatné mená.
V rámci objektivity však treba povedať, že ani v čase, keď svoj smer mestu diktovali iné čertové volky, nebolo to oveľa lepšie.
(Začiatok upútavky na ďalší článok)
Už čoskoro o časoch, keď mestu osem rokov vládol jeden nezávislý. Teda, ak nás dovtedy netrafí šľak (kredit: Julo Satinský) z predvolebných sľubov .
(Koniec uputávky)
(Začiatok reklamného okienka)
Dovolím si na tomto mieste prerušiť článok a spraviť krátke reklamné okienko – na môj, ešte “predvojnový”, rýmovaný článoček – Budíčková.
Bol v ňom tento budík, na ktorom do dvanástej zostávala hodina päťdesiat. Obávam sa, že v tejto chvíli je už pár minút po dvanástej, ale možno sa mýlim. Možno sa moje hodiny trocha ponáhľajú a pár sekúnd do dvanástej ešte zostáva.
(Koniec reklamného okienka)
Za posledných 30 rokov, či už mestu vládla červená, modrá, alebo ich iný odtieň, či farba, veľmi sa vpred v porovnaní s inými mestami neposunulo. Natíska sa otázka, či za to môžu iba primátori a ich “sebranka”, alebo aj bežný ľud tohto mesta.
Nastáva výnimočný čas, krátkych pár týždňov, keď tento prešovský ľud budú 12 novodobí apoštoli vychvaľovať až do nebies. A niektorí z nich ešte vyššie. V zmysle hesla – kto hlasnejšie chváli a viac sľubuje, ten vyhráva.
Pozor však na tých najsilnejších s najmedovejším hlasom. Chváliť ľud budú totiž o to silnejšie, o čo ráznejšie ho po svojom víťazstve z týchto výšav pošlú do … (miesto, kde chrbát stráca svoje poctivé meno).
Nalejme si pohár čistého vína. Za súčasný stav totiž nenesú vinu len “tí tam hore”, ale aj všetci tí z nás, ktorí sa malým neduhom i veľkým svinstvám “božských a nedotknuteľných” a pritom rovnako slabých ako mnohí v ich okolí – v lepšom prípade iba prizerajú a bavia v Knihe tvárí. V horšom – ani sa o to nezaujímajú. Dôvod a ospravedlnenie si samozrejme každý nájde. Ťažká doba, veľa stresu, málo času, rodina, práca, zdravie, duševný pokoj, atď. Dôvodov viac ako húb v lesoch po nedávnych dažďoch.
(Ešte jeden pohár vína) Ale ten jeden, s najväčšou váhou – vlastnú pohodlnosť si dokáže priznať len málokto. A ešte menej sa rozhodne, že s tým niečo spraví.
Nie div, že je len samozrejmé, že si naši minulí víťazi mohli dovoliť dlhé roky takto konať a budúci v tom budú rovnako pokračovať. Je “samozrejmé”, že to robia iba v “prospech” ľudu. Aby im pri ich vládnutí (a predovšetkým kradnutí) štyri roky neprekážal a náhodou si tým neublížil.
Netreba však byť Nostradamom ani babou Vangou, aby sme dokázali úspešne predpovedať, že pokiaľ si to ľud opäť nechá, ani o ďalších 30, ba ani 300 rokov sa toho v tomto meste veľa nezmení. Až na to, že Torysou bude tiecť iná voda. Ak teda ešte bude tiecť a rôzni podkutci ju výhodne nepredajú, “lebo my sa o ňu starať nevieme” – ako napríklad v prípade elektrární, či iného “rodinného striebra” a nebude potrebné i za pohľad na ňu platiť.
Ak už niet spomedzi dvanástich apoštolov koho vybrať, aspoň si dajme záväzok, že budúce výčiny im len tak ľahko neprejdú.
Aby tí múdri, schopní a čestní, ktorých sa v ľude stále nájde nemálo, o ďalšie štyri roky sa nebáli ísť so svojou kožou na trh. Aby spoločnosť neskončila v čiernej diere.
(Obrázok Kredit: Pixabay.com Placidplace)