Kde bolo, tam bolo, v čase, keď neschopnosť sa podkutosťou volala a pravdu od hoaxu často len pár dní delilo, v krajine, kde ľudia roky rokúce moc buď do rúk zlodejov alebo hlupákov vkladali, žil v jednom kráľovskom meste – ktorému vládla NAHA – Neschopnosť, Arogancia, Hlúposť, A-iné-ich-príbuzné – občan, ktorého Prešovčanom nazývali.
Raz sa dozvedel, že v ďalekej stolici na Dunaji, v jednom inštitúte vyhútali ako trocha lepšie túto krajinu spravovať by sa dalo. A vymysleli OpS. Tí menej leniví tomu Odkaz pre Starostu hovorili.
Cez tento zázrak mohol ktorýkoľvek poddaný ktoréhokoľvek mesta či dediny nechať odkaz pre svojho najbližšieho subvladára, ktorého v tomto kráľovstve starostom, či primátorom nazývali.
V iných mestách si subvladári, presnejšie ich elitní sluhovia, tieto odkazy pozorne čítali a snažili sa, aby bol ľud spokojný. Lebo nespokojný ľud pre týchto subvladárov to je veru veľká katastrofa. Oveľa väčšia, ako keď sa ten najväčší somár v kráľovstve, ktorý pri pohľade do zrkadla génia vidí, do najvyššieho kráľovského kresla posadí.
V tomto jahodovom meste to však fungovalo ináč. Najdôležitejšie bolo, aby bola spokojná NAHA. Čo tam po poddaných!
Poddaný niečo cez OpS subvladárovi odkázal, napríklad, že by bolo potrebné toto opraviť, či hento dať do poriadku. A celá dvorná elita slúžiaca pre NAHU mu svorne, jedným dychom a veľmi rýchlo odkázala – že o tom bude premýšľať a až dopremýšľa, bude ho bezodkladne informovať.
Ale to bolo častokrát všetko. Mnohokrát NAHA – nevedno či tuhým premýšľaním nad touto alebo inými vecami alebo len od dlhého ničnerobenia – veľmi zmorená bola. Až tak, že ani do klávesnice nevládala ťuknúť. Nieto na odpoveď sa zmôcť. Alebo len – na svoj sľub informovať – nakrátko zabudla. Niekedy iba na mesiac, dva, tri. A inokedy na dva, tri, či sedem rokov. Ako vravím – nakrátko. Veď čo už je to sedem rokov v rozprávke!
Ani toľko jej na odpoveď, nieto na vyriešenie úlohy, ktorú by aj ten posledný zbrojnoš za 30 sekúnd rozlúskol a za 30 minút napravil, nestačili.
Jedného dňa, keď dier na chodníkoch, cestách i trávnikoch bolo už ako maku v tom najlepšom kráľovskom makovníku a v tomto kráľovskom meste nerozumu, keď kamkoľvek človek jahodou dohodil, našiel viac neschopnosti ako rýb v rieke Torysa, ktorá mestom pretekala, keď duchapustých odpovedí od dvornej elity na odkazy ostatných poddaných bolo na tomto OpS viac ako vody v tejto rieke počas najväčších záplav v lete 2010 a 2014 dokopy a keď spupnosti a sprostostí nebolo o nič menej, rozhodol sa Prešovčan, že to tak nenechá a s týmto zázračným OpS kyjačikom trocha NAHU zo sedemročného spánku prebudí. A povzbudí, aby sa život v tomto jahodovom meste pre poddaných trocha zlepšil.
Pretože títo síce platili dane ako aj v iných mestách, ba i väčšie od väčšiny miest, ale v tomto jahodovom, všeličím – okrem zodpovednosti, znalosti, svedomitosti a schopnosti – podkutom meste za svoje dane akosi veľa nevideli. Leda tak dier a popsutých ciest a chodníkov.
Prešovčan týmto kyjačikom ani extra šikovne narábať nemusel a už po krátkej chvíli, keď sa NAHA – so všetkými svojimi podkutosťami ošatená – pozrela do zrkadla, zbadala, že je ako kráľ v Andersenovej rozprávke.
To ju nesmierne rozrušilo a nahnevalo. Dala si predvolať veľvyslanca Inštitútu a pohrozila mu, že celý inštitút zhnitými jahodami zasype, ak tomuto Prešovčanovi konto ihneď nezablokuje. I stalo sa.
Lenže Prešovčan sa nevzdal a vytrvalo sa Inštitútu pýtal, na základe porušenia ktorého kráľovského ediktu mu bol prístup k tomu zázračnému kyjačiku zamedzený. A v Inštitúte zrazu dočista onemeli. Rovnako ako NAHA v tomto jahodovom meste, keď bola o nejaké vysvetlenie poddanými pokorne poprosená.
Prešiel týždeň, prešli dva a ústa otvoriť nedokázali. Prešiel mesiac a stále nič. Ticho ako v najhlbšej jaskyni, ktorú draci práve opustia.
Inštitút mal svoje krédo priamo do zástavy zlatou niťou vtkané. Akúsi “demokratickú, otvorenú a kvalitne spravovanú spoločnosť” vraj dosiahnuť chcel. Takéto niečo v tomto kráľovstve hlúposti a zlodejstva bolo veľmi neobvyklé a nesmierne odvážne. A mnohým poddaným to imponovalo a ctili si ho.
Ale že to isté by si niektorý poddaný trúfol aj od samotného Inštitútu požadovať, to mu ani v tom najdesivejšom sne nikdy nenapadlo.
Aj v Inštitúte vedeli, že kam čert nemôže, pošle ženu. A tak sa rozhodli, že proti Prešovčanovi pošlú túto. Známuto bijkyňu všetkých zlých drakov a zástupkyňu Kráľovskej Rady. A keď sa druhý mesiac už ku koncu chýlil, odpísala Prešovčanovi. Všetky jeho hriechy mu čínskou kalkulačkou spočítala a ruskými sčotmi podškrtla, sírou a peklom ho strašila.
Prešovčan prečítal, pobavil sa a použil svoju osvedčenú zbraň – obyčajný mail s ešte obyčajnejšími faktami podoprený. Na čo táto bojovníčka – všetkými masťami mazaná – vytasila svoj prenáramne ostrý oštep a meč z najlepšej damaškovej ocele 333-krát kovaný. Na ich konci bol ďalší jej list pripevnený.
Prešovčan si ho opäť pozorne prečítal, ešte viac sa pobavil a svoju predošlú zbraň opäť použil. Ale vo chvíli, keď mail chcel odoslať, zbadal na bojisku bielu vreckovku s nápisom, že táto rytierka ukončila pakt s Inštitútom a brániť ho už nebude, nech sa spýta priamo Inštitútu, ako ďalej. Rýchlo zbalila svoje nebezpečné zbrane a z bojiska ešte rýchlejšie odcválala. A Inštitút mlčal a mlčal. Možno však len čaká, či mu nejaká zo zbraní pôvodne pre Ukrajinu určená, omylom nedôjde a túto v boji použiť by nemohol.
A v jari, v čase, keď už aj čerstvo vyliahnuté vtáčence si štebotať začali, že Prešovčanovi bude veru prístup ku kyjačiku potrebné poskytnúť, v deň, keď na celej zemeguli Svetový deň zdravia slávili, vtedy vládkyni tohto kráľovského mesta rupli nervy a skríkla – AbrAkAdAbrÁÁÁ! Čvarga jedna zbytočná, zabrÁÁÁŤ! A naše konto na OpS – hneď za zaraz – deaktivovÁÁÁŤ!
Zvrieskla to tak silno, až všetky zrkadlá v paláci praskli a veru aj zázračný OpS kyjačik načisto stratil svoju silu. Podobne, ako najsilneší a najkúzelnejší Igor tohto smutno-smiešneho kráľovstva, holými rukami mafiobijca, keď mu najdrahšia nevesta v kráľovstve povie – “Nie.”
Ba čo viac. Svojim čarovaním dokázala presvedčiť mnohých nielen v tomto meste ale i v celom kráľovstve, že to vlastne nie ona – NAHA je nahá, ale ten občan je dočista skazený. Ten týmto OpS kyjačikom vraj rúbal veľmi nepoctivo, nečestne, hlava-nehlava, proti všetkým pravidlám a zvyklostiam a jej i všetkým občanom tohto jahodového mesta veľkú ujmu chcel spôsobiť. A len kvôli nemu bolo potrebné tento OpS kyjačik deaktivovať.
Ako všetci vieme, lož má krátke nohy. Ale sú prenáramne krásne a navyše nimi veľmi rýchlo uteká.
To, či v tomto prípade ju dlhonohá pravda dobehla alebo nie, sa však teraz nedozvieme. Lebo práve zazvonil zvonec.
Ak by ste však chceli pravde trocha pomôcť, pošlite túto rozprávku, prípadne aj iné príbehy na tomto blogu, ďalším.
