Dnes je, okrem iného, aj Medzinárodný deň šťastia. A ako v tejto malej stredoeurópskej krajinke dobre vieme, šťastie je „muška jenom zlatá“.
Ak patríte medzi šťastných, želám vám, aby táto muška od vás neodletela. A ak sa vám doteraz vyhýbala, lietala si kade-tade, ale často sa nachádzala práve tam, kde nie vy, prajem, aby aj ku vám priletela a zotrvala.
Bez ohľadu na to, či ste muž, žena, alebo to iba práve v tejto chvíli v hlave nemáte celkom vyriešené, elitár alebo dezolát, vojnový štváč alebo mierotvorca, člen nejakej väčšiny alebo menšiny, prívrženec jedinej pravdy alebo človek, ktorý si uvedomuje, že pravda je až pričasto veľmi relatívna a „argumenty a fakty“ sú v lepšom prípade – iba neznalosť, v horšom – snaha o ovplyvňovanie, viac či menej vydarený účelový marketing či propaganda… skrátka, nech ste taký alebo hentaký.
Ak bude šťastie s každým, možno sa podarí, pošťastí, aby ľudia mali viac porozumenia aj pre iných. Teda, aby sa o to aspoň pokúsili.
A na túto snahu nezanevreli ani po prípadných neúspechoch, sklamaniach.
Na začiatok by aj to mohlo stačiť. Aby sa svet a my v ňom stali lepšími.
Lebo až priľahko sa môže prihodiť, že o chvíľu tu tento svet nebude.
A ak by aj rovnaké šťastie pri každom z nás nebolo, aj vtedy je dobré si uvedomiť, že to, či svet lepší bude alebo nie, dokonca aj to, či vôbec bude, závisí nezriedka nie od „tých druhých“, ale práve od každého z nás. A akí sme my, taký je a bude aj svet.
Aj to najväčšie more je (iba) mnoho kvapiek.
Obrázok: Gymnochiromyia, kredit: Ashley Bradford
