Fotografia skoncentrovaných transparentov na Jarkovej ulici je z novembra 2021, keď sa v meste slávnostne uviedlo nové logo a slogan. Nad logom sa kompetentní, podľa vyjadrenia primátorky, sedem rokov zamýšľali. Zdá sa, že s tými siedmimi rokmi to bola skutočne pravda a preto im neostal čas na iné “maličkosti”, ktoré trápia občanov.
A navyše k takej kolosálnej hlúposti, akú nakoniec vymysleli a schválili, by pri kratšom premýšľaní pravdepodobne ani nedošlo. Zrejme sa iba ich mozgové závity od tak dlhého a úmorného premýšľania zapiekli. Viac v článkoch.
Ako z fotografie vyplýva, mesto je aj oficiálne podkuté – všeličim možným. Ľuďmi, umením, kultúrou, športom, …
Z Jarkovej ulice boli tieto transparenty po oslavách stiahnuté, či premiestnené na iné, zrejme vhodnejšie miesta – podľa vedenia mesta. Presnejšie, podľa vedenia mestského úradu. (Oprava: Transparenty od týchto novembrových osláv na Jarkovej ulici zostali a svojou pestrosťou ju skrášľujú. Obsahom, prevedením a pravdivosťou – hyzdia.) A na tejto ani nie pred rokom zrekonštruovanej ulici zostali aj tri posprejované parkomaty, vyše pol roka nevyčistené. Darmo, reprezentačná ulica vyžaduje zrejme “reprezentačne dlhý” čas na očistenie, či prestriekanie parkomatov, ktoré sú navyše pod dohľadom kamier bezpečnostného systému.
A odpoveďami, či za posledné tri roky mesto pomocou kamerového systému, vypátralo, či identifikovalo nejakého sprejera, resp. koľko ich bolo, ani to, v čom je problém tieto parkomaty vyčistiť (náklady cca 10 € a práca na cca 30 min.) sa mestský úrad neunúval. Zatiaľ len cca štyri mesiace. Uvidíme dokedy zostanú tieto otázky (1, 2) bez odpovede. Ľuďmi podkutý mestský úrad.
Ten doteraz nevysvetlil ani aké “tvrdé dáta” ho priviedli k tomu, že mesto v sloganoch a logách nazýva “kultúrou podkuté”, či “umením podkuté”. A podnety, ktorým som o tieto dáta žiadal, dalo Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorý spravuje OpS, zablokovať. Neskôr sa pričínil aj o zablokovanie môjho konta na OpS. Touto cestou sa chcem mestu i inštitútu veľmi pekne poďakovať, keďže mi ostalo viac času na iné veci.
Čím je mesto skutočne podkuté, na to človek príde, napr. ak sa prejde Pavlovičovým námestím. Na pár metroch štvorcových sa tu skoncentrovala “všehomírna podkutosť” mesta. Žiaľ, nie podkutosť ľuďmi, kultúrou, umením, …, ale ľahostajnosťou, nepatričnou a nezákonnou kreativitou, neznalosťou, ba hlúposťou, skrátka – neschopnosťou, Ich koncentrovanosť, našťastie, nedosahuje až tak vysokú mieru ako koncentrovanosť týchto “schopností” osôb účinkujúcich v mnohých, napr. politických diskusných reláciách, ale ďaleko od nich veru nemá.
Posúďte sami.
Koľko podivuhodností, odchýlok od normálu na fotografii nájdete? Alebo ste presvedčení, pravdepodobne rovnako ako mestský úrad, že jedinou odchýlkou od normálu je iba autor týchto riadkov? Nuž tejto svojej úchýlky si je autor vedomý. Ale teší ho vedomosť, že v tomto nie je sám.
Správna, nie však vyčerpávajúca odpoveď na otázku vyššie je na fotografii.
1. Dopravná značka vyznačujúca vyhradené miesto na parkovanie pre osobu so zdravotným postihnutím, ešte z doby platnosti pôvodného, nenovelizovaného zákona č. 9/2009 Z. z., Ide buď o značku pod označením IP 16 – s nápisom “RÉSERVÉ”, nad ktorý sa mohla umiestniť dodatková tabuľa E 15 (symbol osoby sediacej na invalidnom vozíku, podľa čl. 8 ods. 23 zákona). len nápis bol dodatočne zatretý.
Alebo šlo o značku IP 12, bez nápisu “RÉSERVÉ”. Ale zákon k tejto značke umiestnenie dodatkovej tabule E 15 neumožňoval a teda niekto kompetentný v Prešove, ako už neraz, prejavil neobyčajnú kreativitu. A neznalosť.
Súčasná značka nezodpovedá ani pôvodnému zákonu, ani súčasnému. A pokiaľ medzi rokmi 2009 a 2022 neexistovala nejaká novela zákona, o ktorej autor nemá vedomosť, je značka neplatná.
Navyše, napriek upozorneniu, v podnetr ešte zo dňa 21.12.2021 mesto Prešov ako správca miestnej komunikácie, resp. mestská firma Správa a údržba komunikácií mesta Prešov (SaÚKMP) značku doteraz od nálepok “umelcov – grafiťákov” neočistila. Umelcov – zrejme podobnej úrovne, ako je úroveň niektorých odborníkov na radnici a v jeho mestskej firme.
Takže čím sú mestský úrad a SaÚKMP podkuté? Naozaj ľuďmi a kultúrou ako tvrdí mestský úrad? Alebo ľahostajnosťou, neznalosťou, aroganciou, ba možno aj hlúposťou?
Značky na obrázku vyššie sa už nepouživajú. Pokiaľ by mesto Prešov a SaÚKMP chceli občanov skutočne presvedčiť, že odbornosť zavítala aj ku nim, stačí málo. Uviesť stav do súladu s platnou legislatívou – zákonom č. 9/2009 Z. z. v platnom znení a Vzorovým listom stavieb pozemných komunikácii, VL 6.1 Zvislé dopravné značky, účinným od 1.10.2021.
2. Mesto bolo 21.12.2021 v podnete upozornené na potrebu vyčistiť od grafitov obe dopravné značky, aj značku Parkovanie aj Návesť pred priecestím. Tú sice na prešovské pomery “mimoriadne rýchlo”, už vo februári, vyčistilo, Ale obratom bolo iným občanom informované, že značka je nesprávna, že existujúca sa umiestňuje na ľavý kraj cesty, nie na pravý kraj.
Zdá sa, že na mestskom úrade predsa len v januári, aj na tlak Prešovčana, došlo k nejakým pozitívnym zmenám, lebo k výmene značky došlo opäť, na prešovské pomery veľmi rýchlo – už po kratkom mesiaci a čosi.
Lenže nebolo by to mesto Prešov, keby výmenu jeho úrady a firmy zvládli bez chyby a hneď na prvýkrát. Možno len v tom najlepšom úmysle, v záujme ušetrenia, značku, zdá sa, kúpili v nejakom čínskom obchode. Alebo možno ju namaľovali dobrovoľníci, ktorí na ukrajinskej hranici momentálne nemajú prácu. Našťastie, kiežby to tak zostalo. A pre ktorých vzdialenosť medzi šikmými červenými pruhmi nebola vôbec dôležitá. Podobne ako pre mestský úrad a SaÚKMP nezriedka nie je dôležité dodržiavanie zákonov a platných predpisov.
Skrátka, opäť mesto preukázalo, že je podkuté. Neznalosťou, neschopnosťou, A možno aj niečim iným.
3. Odpadkový kôš – hore nohami. Priznám sa, keď som mestu poslal 21.12.2021 podnet týkajúci sa preplnenosti tohto koša, tiež som si nevšimol, že je hore nohami. Mesto na to promptne upozornil iný občan 22.12.2021, Mesto už však na toto upozornenie až tak promptne nereagovalo. Presnejšie, po vyše štyroch mesiacoch na to nereagovalo vôbec. Ale možno sa k tomu časom, pred voľbami, dostane.
Nie div, veď v podobnom prípade hore nohami otočenej značky na Hlavnej ul. mestu otočenie značky do pôvodného stavu trvalo cca mesiac a pol. A predsa len, otočiť a upevniť ľahučkú značku je oveľa ľahšie ako prevrátiť ťažký betónový kôš. Viac o značke a pár iných zaujímavostí mesta – v tomto článku
Zdá sa, že mestský úrad ani v prípade tohoto koša nebol podkutý ani kultúrou ani ľuďmi. Ale skôr inými “schopnosťami”.
Ale čo tam po tom, hlavne, že je niečim podkutý! Horšie by bolo, ak by podkutý nebol vôbec. O čom by bol potom tento blog?
A ešte pár iných odchýlok, pre zmenu, označených žltou.
4. Auto zaparkované v protismere, v rozpore s § 23 ods. 1 zákonoa č. 8/2009 Z. z. “Vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie”.
Pre majiteľa vozidla a poniektorých – našťastie, pre mnohých iných – nanešťastie, mestská polícia má zrejme vážnejšie starosti, ako riešiť takéto parkovanie. Či odpovedať na otázky – 1 2 3 4.
A z tejto odchýlky je zrejmé, že nielen mestský úrad je podkutý neznalosťou, ale aj poniektorí jeho občania. Čo by som však dal za to, keby to bolo iba o neznalosti parkovania!
5. Stav chodníka. Tu však možno nejde ani o “podkutosť” mesta, len chodník utrpel post-covidový syndróm, zrejme sa nakazil od obyvateľov mesta. Ako mnoho iných chodníkov a ciest v meste. Ale, ak sa pošťastí, možno sa tomuto dostane cti byť vyliečený, vyasfaltovaný ešte v tomto roku.
6. Neočistený chodník. Niekto si možno povie, že toto je v “úplnom poriadku”, Veď mestský úrad predsa nikdy netvrdil, že mesto je podkuté čistotou a poriadkom. Či dodržiavaním zákonov.
A možno si niekto povie – to sú taľafatky, veď nejde o život. V tomto by sa možno dalo súhlasíť. Ale nedá mi nedodať – ALE.
V roku 1931 Herbert Heinrich, americký inžinier, pionier v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, po preštudovaní vyše 75 000 správ o nehodách v knihe “Prevencia priemyselných nehôd, vedecký prístup” tvrdil, že na pracoviskách na každú nehodu s vážnym zranením pripadá 29 nehôd s menším zranením a 300 nehôd bez poranenia.
Táto teória bola neskôr rozpracovaná viacerými. Frank Bird v roku 1966 na základe analýzy 1,7 mil. správ o nehodách z takmer 300 spoločností z rôznych druhov priemyslu tvrdil, že na jednu smrteľnú nehodu pripadá 10 menších zranení (postačuje poskytnutie prvej pomoci), 30 nehôd spôsobujúcich iba škodu a 600 takmer nehôd.
Seriózne spoločnosti venujú bezpečnosti pracovného prostredia, minimalizácii nebezpečného konania značnú pozornosť, vynakladajú na to mnoho finančných i nefinančných prostriedkov. Niektoré majú zrátané, že sa im to vyplatí, iné to robia viac či menej dobrovoľne, lebo to pokladajú za dôležité, Menej seriózne spoločnosti sa tejto oblasti venujú najmä pod tlakom zákona, strachom z kontrol a pokút.
Aj keď boli tieto údaje vypočítané na základe nehôd v priemysle, podobné závislosti by sa dali nájsť aj v iných oblastiach života. A preto zrejme nie je nepravdivé tvrdenie, že takáto nevšímavosť, ľahostajnosť, zanedbávanie nebezpečných “maličkostí”, vedie časom k zanedbávaniu väčších, k ignorovaniu rizika, predpisov, zákonov, krytiu, či napomáhaniu takémuto konaniu v zmysle pravidla “ruka ruku myje” a toto vedie nielen k menším zraneniam, ale časom i k väčším, ba i tým fatálnym. Ako napr. v prípade nedávneho zastrelenia policajta Filipa S. T. v Prešove.
Ako k tomu pristupuje Mestský úrad v Prešove? Akú pozornosť venuje bezpečnosti občanov, dodržiavaniu predpisov, zákonov? Nuž dá sa to posúdiť nielen z médií, či článkov na tomto blogu, ale aj na riešení vyššieuvedených “maličkostí”.
A ako sa k tomu postavia občania? To závisí aj od toho, kto práve dočítal tieto riadky…
