Prvý model mesto PUFO mesto zašle zvyčajne veľmi rýchlo po odoslaní podnetu. Často už ďalší deň. Týmto vo vás môže vzbudiť nevídané, nečakané pocity, asi také, ako keď sa 10-ročný žiačik zamiluje do o dva roky staršej spolužiačky.
Vyzerá takto:
Super, ňe? Ako to, že ŇE?! Ja, normálŇE, kedz som toto perširaz zbačil, šerco mi poskočelo. (Preklad pre nevýchodniarov: Keď som to prvýkrát uvidel, poskočilo mi srdce.) Aký starostlivý, zodpovedný, svedomitý úrad tu máme! Mal som chuť ísť vyzametať každé smietko prachu spred jeho hlavnej brány.
Ale potom som pozrel ďalšie podnety od ostatných prispievateľov. Jeden, druhý, tretí…. A bolo po paráde. Jednak náš “mestický úrad” to – takto – každému, čo urazilo moju malú, ale predsa len – mužskú pýchu, teda, ješitnosť. A potom som zistil, že ten istý úrad mnohé podnety skúma nejako poooo-doooo-zriiiiii-voooo dlllllllhoooo.
Mesiac, dva, tri… niektoré i
…štyri roky, päť rokov(!), ba i viac.
Kdeže bezodkladne! Čo, mimochodom, podľa Najvyššieho súdu nášho veselého štátu je maximálne 7 (slovom sedem) dní. Schválne nepíšem, že právneho štátu, lebo k tomu máme často tak ďaleko ako Fordov model T k prešovskému UFO. A smiešneho? Nuž, stačí, že máme takých zástupcov. Ale späť k téme a rýchlosti vybavenia.
Že vraj bezodkladne, a mesiace, roky nič? To sa mi už nejak nepozdávalo. Je snáď toto s kostolným poriadkom, v meste známom ako bašta KáDe…jakých?
Ale mal som vlastne obrovské šťastie. Na odpoveď na svoj podnet som nečakal 5 rokov, dokonca ani dva. Ba dokonca ani dva mesiace. Skrátim. Usmialo sa na mňa šťastie a už po 24 dňoch od potvrdenia mestom, že moju “objednávku” prijalo, mi prišla odpoveď. Tá však nebola to slávne PUFO, model 2. Bola, hmm, uznávam, že originálna, ako z tej detskej hry “ja ho nemám, má ho číslo päť”.
Moje mesto sa totiž k svojmu chodníku popri Toryse nepriznalo. Chodníčku narodenom len toť nedávno, vlastne to bolo ešte len také chodníča batoľa,, ktoré, žiaľ, už po cca roku vyzeralo, ako keby malo za sebou tri infarkty, dva kovidy, mŕtvicu a týždeň pred dôchodkom.
A že by ho stačilo jednoducho reklamovať? Ani nápad!
Mesto Prešov však svojho Prešovčana nepoznalo. Aký je zlý, nevďačný, zradca, podliak a lotor. Normálne som to “číslo päť” skontaktoval, a kupodivu, hneď ďalší deň dostal odpoveď. Žiadnych 24 dní, či dva mesiace alebo roky. Medzi riadkami sa v nej dalo čítať, niečo ako – ta čo im tam na tom úrade hrabe? A keď som túto odpoveď – teda tú oficiálnu, nie tú medzi riadkami, mestu preposlal, odvtedy mesto podnet skúma a skúma…
Keď doskúma a odpíše, dám vedieť, čo vlastne vyskúmalo. Aj či mi pošle druhý najobľúbenejší model PUFO č. 2, alebo niečo iné. Alebo si stav môžete kedykoľvek pozrieť tu. Kým však mesto skúma, nebudem ho pri tom veľmi rušiť a napíšem radšej slov k PUFO.
