Kultúrne mesto

Nuž, nepochybne v meste žije mnoho kultúrne rozhľadených a ešte viac po kultúre, umení bažiacich ľudí. Značný počet z nich je viac či menej frustrovaných, že tieto svoje potreby nemôžu naplniť. A to nielen teraz, kvôli covidu. Presnejšie – kvôli spolku nešikovných a hlúpych amatérov vo vláde, ktorým nik nedokáže tak kvalitne podkopávať vlastnú dôveryhodnosť, ako to dokážu oni sami.

Ale vrátim sa z Bratislavy späť, k Prešovčanom. Nie výnimočne títo, po kultúre hladní ľudia, cestujú za ňou do blízkych Košíc, i ďalej. Ako mnohí iní, aj oni tvrdia, nie síce najkultúrnejšie, ale pravdivo – v tomto meste zdochol pes. A v kultúre – desať. Kultúrne mesto.

Na časy, keď na koncertoch Prešovskej hudobnej jari, či jesene organizovaných Parkom kultúry a oddychu (PKO) bola historická sála PKO plná, si ešte stále dokáže spomenúť nie zanedbateľný počet ľudí. Aj keď pravdou je aj to, že značnú časť vtedajších návštevníkov tvorili “dobrovoľne po kultúre dychtiví” vojaci základnej vojenskej služby, sediaci vo vojenských rovnošatách úhľadne v za sebou idúcich radoch na prízemí. A niektorí z nich si počas vystúpenia symfonického orchestra na javisku, v minirádiu nahlas pustili aktuálnu situáciu z futbalového zápasu… Či podobne, taktiež “dobrovoľne” dôjdené študentky strednej pedagogickej školy. Kultúrne mesto.

Azda je aj dobré, že takáto dobrovoľnosť sa už dnes nenosí. Tristný pohľad je len v situácii, keď na koncert umelca, ktorý v zahraničí vypredáva tisícové koncertné sály, v Prešove, za symbolické vstupné, dôjde ani nie 20 ľudí. Toť, pred pár rokmi. V Prešove, ktorý len pred storočím pre svoju vysokú úroveň vzdelanosti a kultúry v tej dobe nazývali aj Aténami na Torysou. Kultúrne mesto.

Asi je aj šťastie, že za posledné roky svetových umelcov v ponuke PKO bolo menej ako šafránu medzi Prešovom a Veľkým Šarišom. Aspoň bolo pomenej podobných trapasov.

Časy, aby sa v prešovskom divadle produkovala vlastná opera, či balet, nikdy ani neboli. Na to štát a mesto nemali finančne a zrejme ani mentálne. Tržby od zopár návštevníkov, ktorí by tieto divadelné formy ocenili a zakúpili si vstupenky, by náklady na takéto produkcie zďaleka nevykryli. Takýto prepych si nedovolil nielen bývalý socialistický systém, ale, z pochopiteľných príčin, ani súčasný kapitalisticko-EÚ dotovaný-korupčnodemokratický.

Mať 40 km od seba dve plnohodnotné divadlá (Košice, Prešov) so všetkými zložkami – činohernou, hudobnou aj pohybovou bolo a zrejme ešte dlho bude v týchto končinách neuskutočniteľný luxus. A z podobne neuskutočniteľnej  kategórie – rozprávkovej fantázie by bola predstava aj o štyroch – piatich, či aspoň dvoch kultúrnych podujatiach každý týždeň v meste a na každom z nich sa zúčastnilo aspoň 200 divákov. Obávam sa, že za vyslovenie predstavy 2 000 návštevníkov koncertu klasickej, tzv. “vážnej” hudby, či opery, či iného umeleckého podujatia v Prešove, mi mnohí poradia navštíviť lekára – “na hlavu”.

Jednak mesto s cca 90 000 obyvateľmi takúto veľkú koncertnú sálu ani nemá a uvedenú kapacitu by nedosiahlo, ani keby sa zrátala kapacita PKO, veľkých i malých scén nového, starého DJZ i DADu dohromady. Odhliadnem pritom aj od “technických detailov”, ako napríklad, že vek, či stav koncertných klavírov v PKO, či DJZ nemá ďaleko od stavu prešovských chodníkov, ciest, či štyroch lávok cez Torysu, ktorých ročné “výročie” uzavretia bez akejkoľvek náhrady si pripomenieme už čoskoro, 29. marca. Či, že oveľa lepšie, ako tieto koncertné krídla tretieho najväčšieho mesta na Slovensku, majú poniektorí v svojich domácnostiach. Kultúrne mesto.

V zahraničí aj v menších mestách ako Prešov majú koncertné sály s vyše tisíc, ba aj dvojtisícovou kapacitou. A nie sú to športové haly. A počas kultúrnych podujatí bývajú naplnené. Nie výnimočne, aj plné. Kultúrne centrá v týchto mestách dokážu ponúkať takmer dennodenne kvalitné podujatia, ktoré sú ľuďmi aj dostatočne navštevované. Dokonca aj tie “nezrozumiteľné”, “moderné” podujatia.

Ministerke Kolíkovej ma, prosím, nehláste, že šírim hoax. Bolo by to zbytočné. Je to totiž – síce nepríjemná, ale obyčajná – pravda.

A to neporovnávam kultúrne stánky, úroveň architektúry, stav, ani ich iné služby, ponuku podujatí, či návštevnosť v európskych metropolách alebo v čínskych “mestečkách” – s počtom obyvateľov prevyšujúcim počet obyvateľov celého – civilizovaného i menej civilizovaného – Slovenska.

Niektoré štáty sú hrdé na svoju životnú úroveň, iné na schopnosť zvládnuť najmodernejšie technológie, ďalšie na architektúru, životné prostredie, umenie, kultúru… Slovensko – na zbojníka Jánošíka. Je azda prekvapujúce, že jeho súčasné mutácie majú stále na Slovensku raj?

Naše najväčšie, najnovšie a najmodernejšie divadlo uvádza v svojej ročnej správe ako silnú stránku “divadelné technické vybavenie”. Nuž nepochybne, môže to byť pravda. Otázne je len, s kým/čím sa porovnáva. Aj taký kokršpaniel je totiž vedľa čivavy ozrutný obor. V každom prípade, je škoda, že toto technické vybavenie, nech už je akékoľvek, je takmer 2 roky, nie vinou divadla, nevyužité.

V Prešove, pred rokmi, prišlo do divadla cca 600 ľudí – na muzikály. Aj to dva–trikrát v roku. Kultúrne mesto.

Niet div, keď kultúrne potreby prevažnej časti obyvateľstva dokáže uspokojivo naplniť televízna Horná Dolná, či Nemocnica, prerušované dvomi desaťminútovými reklamnými a uputávkovými blokmi každú hodinu. Paráda!

Slovensko – vyspelý, kultúrny, európsky, civilizovaný štát. V 21. storočí. Prešov – kultúrne mesto.

Doba, keď prešovské Divadlo Jonáša Záborského malo nielen činohru, ale aj spevohru s vlastným orchestrom a pravidelne uvádzalo aj operety – v tom čase obľúbené a aj slušne navštevované, je taktiež hentam. Koncom tejto doby, súčasná riaditeľka prešovského stánku kultúry (PKO) navštevovala ešte základnú školu.

To nie je ani kritika, ani jej vina. Len konštatovanie, že roky veľmi rýchlo letia. A ľudia si tak ľahko zvyknú. Nielen na lepšie. Holubičí národ. Kultúrne mesto.

A pripomienka, že veci, ktoré sú bežné v oveľa menších mestách v západnej i mnohých mestách východnej Európy, žiaľ, akosi v Prešove sú roky rokúce nesplniteľným snom. Kultúrne mesto.

A taktiež pripomenutie, že ani zahraničné skúsenosti, mladosť a nadšenie riaditeľky situáciu v kultúre v meste nevyriešia, pokiaľ mesto a poslanci plány primerane, ľudsky, ale aj finančne, nepodporia. Kultúrne mesto.

Skrátka – a rovnako “kultúrne” ako kultúrne a proobčianske je chovanie mesta, resp. (časti) mestskej samosprávy, prepytujem – “z hovna bič sa upliesť nedá”.

Ale dosť bolo horkého blenu, vrátim sa k “informačnému oznamu”.

Predtým však – pre tých, ktorí by sa snáď chceli spýtať, prečo píšem o informačnom ozname, nie o reklame – odporúčam prečítať si tento článok.

Takže, pár otázok pre tých, ktorí majú dobrý zrak a rozumejú sa aspoň trocha kultúre a umeniu.

I. Nachádza sa na prvej fotografii v tomto článku (hore), v strednom riadku písmeno “k” ?

Je to kultúrou podkuté, podliuté, podbuté, či čím vlastne “podtoto” mesto?

Alebo ide len o takzvané “umelecké k” a ja som úplný, totálny, absolútny kultúrny analfabet?

Obávam sa, že pravda bude asi inde. “Odborníci”, ktorí daný návrh videli a schválili, majú zrejme isté “rezervy” v znalosti, ktorú má každý žiačik, ktorý absolvoval 1. triedu základnej školy, A to, ako má vyzerať písmeno “k” – v slove “podkuté”. Alebo v slove “kompetencie”. Niet preto div, že tých je na mestskom úrade enormný nedostatok. A zďaleka nie iba v oblasti kultúry, či umenia.

II. Tuší niekto, na základe akých faktov mesto o sebe tvrdí, že je kultúrou podkuté? Existujú také? Keďže predpokladám, že oficiálny slogan sa prijal na základe faktov, “tvrdých dát”, nie len tak pri pive, káve, pozeraní sa na fotografie pekných koní, či preto, že to niekomu znelo “cool”. Alebo len preto, že podobne – len na základe prianí, dojmov, a nie pojmov, dát – sa rozhoduje na Námestí slobody č. 1 v Bratislave? Hádam, nie. Mesto by teda malo mať k dispozícii “tvrdé dáta” preukazujúce, že je kultúrou podkuté, resp., že v nej vyniká. Napríklad:

1a) Je v treťom najväčšom meste na Slovensku viac umeleckých podujatí, resp. podujatí prepočítaných na 100 000 obyvateľov, viac kultúrnych inštitúcií, ako v iných slovenských, českých, maďarských, poľských, či iných porovnateľných mestách?

1b) Dokáže mesto uviesť porovnanie, napr. s Košicami, Ostravou (3. najväčšie mesto v ČR, 300 000 obyv.), Pardubicami (90 000 obyv.), Miškovcom (3. najväčšie mesto v Maďarsku, 200 000 obyv.), Stoličným Belehradom (maďarsky Székesfehérvár, 95 000 obyv.), Rzeszówom (200 000 obyv.), či Nowym Sączom (85 000 obyv.) alebo s Luzernom (CH, 80 000 obyv.)?  Luzern má porovnateľný počet obyvateľov ako Prešov a podobne ako Prešov leží cca 40 km od väčších a významnejších Košíc aj Luzern je od oveľa významnejšieho a väčšieho, 1,4 miliónového Zurichu vzdialený 40 km.

Alebo porovnanie s adekvátnym mestom v Rakúsku, či na Ukrajine? Napr. s neďalekým, podobne veľkým Užhorodom?

1c) Boli kompetentní, pred tým, než vyšli s týmto sloganom na verejnosť, oboznámení so stavom a ponukou umenia v týchto mestách a porovnali ju s Prešovom?

1d) Boli niekedy osobne v niektorých z týchto miest, navštívili v nich, okrem obchodov, či trhov aj koncert, divadlo alebo iné kultúrne podujatie? Alebo aspoň ich webové stránky?

1e) Tvrdí niektoré z vyššieuvedených miest o sebe, že je kultúrne, či výnimočné v oblasti umenia? Tvrdí snáď o sebe “sociálna pracovníčka” vo verejnom dome, že je panna?
Prečo kompetentní v tomto meste, vlastne zjavne nekompetentní, majú podobnú potrebu – tvrdiť takúto nekultúrnu, nepravdivú kravinu? Kravy (Bos taurus), prosím, prepáčte.

2a) Sú v meste významné kultúrne, umelecké podujatia, festivaly aj s medzinárodnou účasťou, významné z pohľadu mesta, resp. aj z pohľadu širšieho regiónu? Koľko?

2b) Boli/sú tieto podujatia organizované, či výraznejšie podporované mestom? Alebo také, ktoré iné mestá nemajú?

3a) Aká bola celková návštevnosť kultúrnych podujatí, napr. v roku 2018, ešte pred covidom a priemerná návštevnosť na jedno podujatie? Pre uľahčenie, kultúrnych podujatí usporiadaných PKO.

3b) Koľko podujatí mesto, napr. v roku 2018 zorganizovalo, podporilo?

3c) Akú sumu, koľko % rozpočtu dalo mesto na podporu kultúry a umenia v roku 2018? Koľko dali v mestách v bode 1b)? Koľko dali ostatné krajské mestá na Slovensku?

4. Aká je ponuka umeleckých podujati v súčasnosti, resp. na 1. polrok 2022 v Prešove a vo vyššieuvedených mestách? Myslím, že webové stránky si kompetentní vedia nájsť.

A v Prešove? Návštevník stránky www.gopresov.sk dostane oznam, že túto stránku je nebezpečné navštíviť. Dúfam, že “len” kvôli exspirovanému bezpečnostnému certifikátu.

A ponuka z https://www.gopresov.sk/podujatia/kalendar-podujati/ je takáto: Jedno podujatie v januári, jedno vo februári a jedno v máji. Kultúrne mesto.

Pre porovnanie, ponuka v Luzerne:
Divadlo: https://www.luzernertheater.ch/spielplan/kalender
KKL: https://www.kkl-luzern.ch/de/shop-tickets/performances

Vravíte, to covid!? Nech sa páči! Porovnanie covid situácie: https://ourworldindata.org/covid-cases?country=SVK~CZE~CHE~POL~HUN~

V čase písania tohto blogu je takáto:Pozdravme zo srdca nielen kompetentných v meste Prešov, ale najmä tých, čo o opatreniach rozhodujú na Námestí Slobody č. 1 v Bratislave.

Ešte stále sú prešovskí (ne)kompetentní presvedčení, že Prešov je “umením podkuté mesto”, či “kultúrou podkuté mesto”? Tak skúsme ešte pár otázok, isto na ne včas, konkrétne a úplne odpovedia. Ak nie mailom autorovi tohto blogu, tak aspoň vo vybavení podnetu na odkazprestarostu.sk. A už nie tak truľovsky, ako v tomto podnete, či mnohých iných

5a) Aká je kapacita najväčšej koncertnej a divadelnej sály v Prešove a v porovnateľných mestách?

5b) Aká je celkova kapacita koncertných a divadelných sál v Prešove?

6. Koľkoročné a v akom stave sú koncertné klavíry v PKO, DJZ?

Ale možno sa len mýlim, a kultúra mesta sa prejavuje v inom. Napr. vo vzdelanosti. Obyvateľov. Či zamestnancov štátnych a verejných inštitúcií.

Nepochybne, titulov majú mnohí z nich neúrekom. Pred, a nemalá časť, i za menom. Škoda len, že táto skutočnosť sa neprejavuje aj vo výsledkoch, či v ich vystupovaní.

7. Možno kompetentní na mestskom úrade budú vedieť poskytnúť informácie, aké konkrétne výsledky Prešov od iných, porovnateľných miest, v umení, kultúre – v dobrom – odlišujú?

8. Alebo snáď mesto vyniká v inom, v kultúrnejšom stave? Napr. v takých infraštruktúrnych elementaritách, ako sú či chodníky, cesty, lávky cez rieku. Alebo je po celý rok verejná zeleň pravidelne kosená, invázne rastliny na verejných i súkromných pozemkoch sú potlačené na minimum a ich pele alergikom nespôsobujú problémy? Či vo vybavenosti zdravotníckych zariadení?

9. Alebo je mesto nadpriemerné vo finančnom zdraví a teda by sa dalo očakávať, že aj kultúra bude na slušnej úrovni? Či aspoň v ochote a schopnosti vybavovať podnety občanov – konkrétne, úplne, zodpovedne, svedomito, včas? A teda mohli by sme oslavne a zaslúžene zvolať – bravo, mesto! Brava, primátorka! Bravi, zodpovední! Mohli???

Že smola, ale nemohli? Mesto je vo všetkých týchto veciach možno príkladom, ale skôr odstrašujúcim, než skutočným?

Nuž dobre. Ak sa už v meste nedajú nájsť čísla preukazujúce mimoriadnu kultúrnosť jeho obyvateľov, zamestnancov mestského úradu, stav mesta, možno je kultúrne a vzdelané vedenie mesta, či možno poslanci? A ich schopnosť riešiť výzvy, ktoré doba prináša, či úroveň ich komunikácie? Skúsme si vypočuť zo 10 sekúnd z posledného zasadnutia mestského zasadnutia.

Kladiete si otázku, prečo vznikol tento článok? Nuž, verím, že po jeho prečítaní sa niektorí “nakopnú” a vydrží im to nielen jeden, či tri dni. A možno sa nakopne dosť ľudí na to, aby mesto bolo naozaj vzdelanejšie, lepšie, kultúrnejšie. Nielen na transparentoch.