Nedávno mesto Prešov dosiahlo konečne jedno víťazstvo. Oficiálne uznesenie NAKA zatiaľ nie je dostupné, ale podľa zverejnených informácií vyzerá, že NAKA nezistila pochybenie zákona zo strany mesta pri asanácii bytovky.
Počkajme si však na stanovisko Prezídia Policajného zboru SR. Už neraz sa stalo, že mesto si obsah vyložilo po svojom. TASR, pravdepodobne aj vzhľadom na moje upozornenie v minulosti, že mesto v svojom oficiálnom ozname zavádzalo a klamalo, oslovila prezídium o zaslanie svojho stanoviska.
Aj keď na konanie prešovského poslanca, v súčasnosti kandidujúceho za primátora mám názor, ktorý by ho asi nepotešil, a niektoré jeho argumenty v trestnom oznámení boli podľa mňa postavené na vode, rozhodne treba oceniť, že svoje podozrenia dal na preverenie príslušným orgánom. A aj keď mediálne tančeky, ktoré okolo podania robil som taktiež nemusel, viem, že často bez takéhoto mediálneho “haló” sa vyšetrovania realizujú na svätého dindy.
Slová primátorky mesta „Na Slovensku, žiaľ, dlhodobo chýba legislatíva umožňujúca finančné alebo iné adekvátne postihy osôb, ktoré svojím cieleným konaním vytvárajú zbytočnú prácu policajným vyšetrovateľom či úradníkom. Najhoršie však je, že ich to oberá o čas, ktorý by inak mohli venovať závažným prípadom. Štát aj samosprávy navyše musia vynakladať v rámci rôznych konaní nemalé finančné prostriedky, ktoré potom chýbajú v iných oblastiach“ považujem za šokujúce a hlúpe.
Aj keď by som si, vzhľadom na jej doterajšie zavádzania, klamstvá a nerešpektovania platných predpisov i zákonov asi už mal zvyknúť, nedokázal som to.
Podobne ako ona si minimálne štyri roky nedokázala na niektoré veci zvyknúť. Napríklad, že bola zvolená pre mesto a občanov, nie pre šéfov KDH a jej spriaznených podnikateľov. Že zákony sa majú dodržiavať, majetok mesta chrániť a zveľaďovať. A názory a podania občanov, ak už nie vážiť, ctiť, aspoň ich zodpovedne zvážiť a nakladať s nimi podľa zákonov. Nie – v lepšom prípade – splachovať do Torysy.
Akosi pričasto zabúdala na sľub starostu „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.” a zákony a platné predpisy si niekedy vykladala a uplatňovala všelijak, len nie podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ale nie je vylúčené, že stále konala v zmysle sľubu, len niekedy jej česť, vedomie a svedomie mali práve v tom čase vybité batérie.
Prehliadla, že štát i samosprávy majú finančné zdroje predovšetkým vďaka daniam občanov a títo si takouto formou predplácajú i poriadok a spravodlivosť.
A zjavne si ani za 8 rokov primátorovania neuvedomila, že “policajní vyšetrovatelia, či úradníci”, v prípade, že je podanie zjavne zbytočné, či podané so zlým úmyslom, majú možnosti ako ušetriť svoj čas a finančné zdroje. Čo sa týka trestných oznámení, dovolím si pripomenúť, napríklad odstavce č. 1 v §§ 197 a 215 Trestného zákona, ktoré hovoria o tom, že vec príslušné orgány môžu odmietnuť, ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
Jej starostlivosť o šetrenie finančných prostriedkov štátu a samospráv je dojímavá. Zvoliť ju – o pár týždňov už len exprimátorku – za prezidentku policajného zboru a na Slovensku by bol pokoj a spravodlivosť.
Až by sme sčerneli.
(Obrázok: Pixabay, Christian Dorn)
