Pred pár dňami zverejnilo INEKO údaje o hospodárení obcí a miest Slovenska za rok 2023. Spracoval som výber niektorých dôležitých ukazovateľov a porovnanie prešovskej samosprávy s ostatnými samosprávami v 141 slovenských mestách v grafickej forme.
Celkové skóre finančného zdravia obce / VÚC sa počíta ako vážený priemer zo skóre, ktoré dosiahla každá z jeho piatich zložiek – Celkový dlh, Dlhová služba, Bilancia bežného účtu, Záväzky po lehote splatnosti a Záväzky aspoň 60 dní po splatnosti. Tieto zložky majú váhu postupne 30 %, 10 %, 30 %, 15 % a 15 %.
Poznámka: Na výpočet skóre týchto piatich zložiek finančného zdravia sa používa iný postup ako na výpočet pôvodných indikátorov, postup výpočtu je však odvodený od skóre indikátorov finančnej stability. Viac informácií možno nájsť v sekcii Metodika.
Údaje o celkovom dlhu obcí (VÚC) sú počnúc rokom 2012 preberané od MF SR, pričom sa jedná o tzv. “zákonné kritérium”, teda dlh podľa § 17 ods. 8) Zákona 583/2004 Z.z. (nezapočítavajú sa záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov a Štátneho fondu rozvoja bývania, a tiež záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov). Upozorňujeme, že po roku 2014 sa podľa zákona začali do dlhu započítavať aj investičné dodávateľské úvery. Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %.
V uvádzanom dlhu nemusia byť zachytené celé zadlženie obcí (VÚC), a to v prípade, ak dlh “skrývajú” napr. prostredníctvom dcérskych firiem či PPP projektov.
Bilancia bežného účtu obce (VÚC) je počítaná ako (bežné príjmy – bežné výdavky) / (bežné príjmy).
Ukazovateľ informuje, či samospráva hospodárila prebytkovo alebo deficitne z pohľadu bežného účtu. Vypovedá teda o tom, ako dokáže samospráva pokrývať svoje bežné výdavky (chod samosprávy) zo svojich bežných príjmov (napr. daňové príjmy). Ak samospráva vytvorí na svojom bežnom účte prebytok, môže ho následne využiť na investovanie (obnova či zveľaďovanie majetku), na zníženie dlhu, prípadne na tvorbu rezerv.
Základná bilancia obce (VÚC) v prepočte na 1 obyvateľa je počítaná ako (bežné príjmy + kapitálové prímy – bežné výdavky – kapitálové výdavky) / (počet obyvateľov k začiatku roka).
Základná bilancia informuje, či samospráva hospodárila prebytkovo alebo deficitne z pohľadu bežného a kapitálového účtu ako celku. Vypovedá teda o tom, ako dokáže samospráva pokrývať svoje bežné výdavky (chod samosprávy) a kapitálové výdavky (zveľaďovanie majetku) zo svojich bežných príjmov (napr. daňové príjmy) a kapitálových príjmov (napr. predaj majetku).
Dlh obce (VÚC) v prepočte na 1 obyvateľa je za roky 2006 až 2011 počítaný ako (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky – úvery od ŠFRB) / (počet obyvateľov k začiatku roka). Počnúc rokom 2012 je počítaný na základe údajov od MF SR o celkovom dlhu obcí (VÚC) v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok (údaje sú následne prepočítané na 1 obyvateľa).
Výsledok hospodárenia obce (VÚC) v prepočte na 1 obyvateľa je počítaný ako (výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie po zdanení) / (počet obyvateľov k začiatku roka).
Základná bilancia obce (VÚC) je počítaná ako (bežné príjmy + kapitálové prímy – bežné výdavky – kapitálové výdavky) / (bežné príjmy + kapitálové prímy).
Ukazovateľ informuje, či samospráva hospodárila prebytkovo alebo deficitne z pohľadu bežného a kapitálového účtu ako celku. Vypovedá teda o tom, ako dokáže samospráva pokrývať svoje bežné výdavky (chod samosprávy) a kapitálové výdavky (zveľaďovanie majetku) zo svojich bežných príjmov (napr. daňové príjmy) a kapitálových príjmov (napr. predaj majetku).
Intenzita investovania obce (VÚC) je počítaná ako (kapitálové výdavky – kapitálové príjmy) / (bežné príjmy).
Ukazovateľ informuje, akú časť bežných príjmov samospráva v danom roku preinvestovala. Vypovedá teda o tom, ako dokáže samospráva hospodáriť (koľko zo svojich bežných príjmov si dokáže odložiť) a následne tieto prostriedky využiť na zveľaďovanie majetku.
Poznámka: Ak je hodnota ukazovateľa záporná, znamená to, že kapitálové príjmy boli vyššie ako kapitálové výdavky. Inak povedané, samospráva za daný rok predala viac majetku ako obstarala.
Ukazovateľ informuje o výške majetku samosprávy (po očistení o jej zadlženie) v pomere k jej bežným príjmom za rok.
A ako si viedlo v roku 2023 mesto Prešov medzi ostatnými krajskými mestami? Nuž, žiadna sláva. Horšie na tom bol už len magistrát hlavného mesta.
Zdroj: www.hospodarenieobci.sk
Fanúšikovia dát nájdu na blogu aj aktualizované údaje týkajúce sa výdavkov mesta Prešov na samosprávu (primátor, poslanci, aparát MsÚ), miestne komunikácie, odpadové hospodárstvo, dlhu, plnenia rozpočtu a daňových príjmov a činnosti mestskej polície.
